Bez tváře

Tak túto knihu som čítala naozaj dlho. 260 strán mi dalo riadne zabrať. Vôbec nejde o to, že by kniha bola zlá, zle napísaná, s gramatickými chybami, nezaujímavým dejom atd. Proste bola naozaj ťažká. Samozrejme, nemyslím tým, že by som mala vykĺbenie zápästia pri čítaní, skôr mám na mysli takú tú ťažobu, ktorá sa na vás z knihy môže preniesť, zasiahnuť vás… Príbeh nám rozpráva Helena, ktorá žije s priateľom u jeho rodičov, majú malú jeden a pol ročnú (tým som si nie celkom istá,ale to dieťatko je proste malé) dcérku a očakávajú ďalšieho člena rodiny. Hlavná postava má všetko čo by si mohla priať každá žena. Milujúceho partnera po svojom boku, zdravé, šťastné dieťa a dobrý vzťah so svokrovcami. Všetko sa zmení v jeden deň, keď sa Helena vyberie na prechádzku s dcérkou a napadne ich pes. Presne toto je ten zlomový moment kedy viete, že áno, teraz to príde! A prišlo :\ Helenine stavy-strach, beznádej, apatia... Bola vo vysokom štádiu tehotenstva tak niet sa čo čudovať, že sa bála nielen o nenarodené dieťa, ale aj o dcérku ktorú nadovšetko milovala. Bála sa chodiť von, bola zavretá len vnútri... Po pôrode sa to len zhoršilo a všetky tie rady typu -máš predsa rodinu,musíš sa starať o deti ,veď to prejde,vzchop sa-bola som z toho zúfalá rovnako ako Helena. Nikto jej nechcelo reálne pomôcť,aspoň sa to tak zdalo, aj keď musím priznať ,že v partnerovi mala obrovskú podporu a viem si predstaviť, že nejeden chlap by sa na ňu dávno vykašľal. Depresie sa len zhoršovali a keď sa rozhodla ísť hľadať pomoc k odborníkovi, natrafila na ozajstného "špecialistu". Nebudem vám tu prezrádzať celý dej príbehu,ale naozaj som si musela dávkovať túto knihu s rozumom. Aj keď sú kapitoly krátke, veľakrát som to sekla po dvoch- troch stranách, pretože tá Helenina beznádej sa mi vyrývala pod kožu a nerobilo mi to dobre. Udrela milované dieťa,chcela spáchať samovraždu a to vôbec nie je ľahké čítanie (nedokážem si predstaviť zažiť to)... V každom prípade,som za to,aby sa o podobných témach hovorilo, čítalo, písalo,aby to ľudia nebrali ako tabu... psychická choroba sama nezmizne,rovnako ako zápal pľúc. Treba na to odborníka a vhodnú liečbu..