Matky a kamionisti

Dievčatá, ženy, matky - Svetlana, Ivana, Olivia, Lara, Veronika, Slovenka či Talianka… Vzťahy. S mužmi, bez mužov, jednoduché, komplikované, vypočítavé, schizofrenické, šokujúce. - Príbehy žien, s ktorými sa život nemazná, príbehy, z ktorých dýcha sklamanie, zúfalstvo, pesimizmus, ale aj iskierka nádeje. Matky a kamionisti je kniha, ktorú buď zhltnete ako malinu, alebo si ju pekne naporciujete ako niekoľkochodovú hostinu. - Kniha je útla, avšak jej čítanie nebolo pre mňa jednoduché. Dôvodom bol štýl akým je písaná. Monológy žien, ich myšlienkové pochody, opisy, ich reflexie, absencia priamej reči, vety bez konca. Toto všetko si vyžaduje väčšiu mieru sústredenosti a preto vám text nepretečie pomedzi prsty ako piesok, ale občas sa stratíte vo víre myšlienok či beznádeje. Dobrakovovej jazyk je bez príkras, niekedy až surový, vulgárny, bez súcitu. Text má často sexuálny ba až sexistický podtón. Autorka svoje hrdinky nešetrí, poukazuje na ich chyby a nedostatky, poukazuje na nefunkčné vzťahy v ktorých zotrvávajú. Nastavuje zrkadlo matkám a ich dcéram, otcov nestavia na piedestál, nemá s nimi zľutovanie. - Dobrakovová na malom priestore rozpitve s chirurgickou presnosťou každý jeden vzťah, vytiahne na svetlo to, čo by každý jeden hriešnik chcel udržať pod zámkom, pranieruje farizejstvo a pretvárku. Jej kniha vás buď pohltí, alebo vás odradí, inej cesty niet.