Sanatórium

Obsah knihy: Sanatórium

Sanatórium Le Sommet, ukryté v hlbokých borovicových lesoch Švajčiarskych Álp a v tieni horských štítov, odjakživa pôsobilo zlovestným dojmom. Kedysi sa v ňom ľudia liečili z tuberkulózy, dnes je z neho luxusný päťhviezdičkový hotel.
Pre Elin Warnerovú nie je odľahlé miesto vytúžená destinácia. Práve uzavrela zložitý prípad, ktorý ju prenasleduje v nočných morách, a chce si trochu oddýchnuť od práce detektívky. Lenže brat ju pozval na oslavu svojich zásnub s priateľkou Laurou, a hoci majú medzi sebou súrodenecké spory, tentoraz sa nemá na čo vyhovoriť a pozvanie musí prijať.

Do hotela dorazia s priateľom Willom uprostred snehovej búrky a temné prostredie ich okamžite naplní úzkosťou. A keď sa Laura na druhý deň stratí, Elin sa musí spoľahnúť na svoje inštinkty, aby ju našla.
Hotel je odrezaný od sveta, snehu pribúda, nervozita sa stupňuje... a vtedy zmizne ďalšia žena.

Z anglického originálu The Sanatorium (Bantam Press an imprint of Transworld Publishers, Great Britain 2020) preložila Adriena Richterová.

Odkazy

• Záhadné vraždy v luxusnom horskom hoteli

Ukážky z knihy

Postava oproti nemu bola celá v čiernom. Tvár mala čímsi zakrytú.
Vyzeralo to ako plynová maska. Rovnaký tvar, iba vpredu namiesto filtra bola hrubá gumená hadica spájajúca ústa s nosom. Postava prestúpila z jednej nohy na druhú a čierna harmoniková hadica sa zachvela.
Bol to príšerný pohľad. Priam monštruózny. Prízrak, čo sa vynoril z najtemnejšej hĺbky nevedomia.
Premýšľaj, nabádal sa Daniel, premýšľaj. V hlave horúčkovito zvažoval jednu možnosť za druhou. Čo ak je to iba nevinný, neškodný žart, len niekto z protestujúcich ho chce vystrašiť.
Vtom postava pristúpila o krok bližšie. Presný, vyrátaný pohyb.
Daniel vnímal len obludne zväčšené obrysy čiernej masky prilepenej na tvári a harmonikové články hadice. Vtom začul dychčanie – z masky vychádzal čudný zvuk. Mľaskavo vlhký výdych.
Cítil, ako mu srdce búši o rebrá.
„Čo to má byť?“ vyhŕkol roztraseným hlasom, z ktorého bolo poznať strach, no aj tak sa usiloval zachovať pokoj. „Kto ste? O čo vám ide?“ Po tvári sa mu skotúľala kvapka. Roztopená snehová vločka z rozhorúčeného líca alebo kropaj potu? Netušil.