Krutá hra

Krutá hra bola pre mňa naozaj krutou jazdou – a to už od samého začiatku. Úvod bol poriadne tvrdý a šokujúci, hneď ma vtiahol do deja a navodil tú správnu temnú atmosféru. Autor má veľmi špecifický štýl písania – používa množstvo prirovnaní a opisov, ktoré nie vždy úplne sadli mne osobne, no musím uznať, že vďaka nim je kniha odlišná a originálna. Páčilo sa mi, že príbeh bol podaný z mužskej perspektívy – dodalo to knihe nový rozmer a niektoré momenty, najmä to, ako muži vnímali Viki, ma naozaj pobavili. Postavy sú zaujímavé a nezabudnuteľné. Remeň a Viki tvoria skvelú dvojicu, ktorá ma dokázala pobaviť aj v tých najvážnejších situáciách – scéna s prostitútkou bola za mňa nezabudnuteľná. Na druhej strane, niektoré postavy som neznášala od začiatku – napríklad ten šéf automechanikov bol poriadne nechutný a Šturi zas riadny hulvát. A ani Remeň nebol vždy bez chyby. Často som si kládla otázku, či sú chlapi naozaj takí, ako ich autor vykreslil – pretože všetci muži tu pôsobia ako také hovädá. A priznám sa, že mi to občas až kazilo ilúzie a nútilo ma spochybňovať dôveru v mužov ako takých. Napriek tomu sa kniha čítala veľmi dobre – je plná napätia, zaujímavých zvratov a nechýba jej ani humor. Dej bol dynamický a dokázal si udržať moju pozornosť od začiatku až do konca. Celkovo musím povedať, že Krutá hra je kvalitná detektívka s originálnym nádychom, ktorá stojí za pozornosť. Štýl písania mi však úplne nesadol a kniha ma až tak neočarila, ako som dúfala.