Klub nenapraviteľných optimistov

Klub nenapraviteľných optimistov je z tých hrubších románov, no už po pár stranách si ma získal a bolo mi jasné, že to bude jedna z tých kníh, čo zabrnkajú na tie správne strunky. Chémia jednoducho zafungovala, poriadne som si ju vychutnala a úplne precítila atmosféru vtedajších rokov spolu s osudmi všetkých postáv. Pred očami sa mi odvíjal doslova film a nechcela som, aby skončil. Neviem sa rozhodnúť, či mi viac prirástol k srdcu dospievajúci Michel, alebo ma dostali strastiplné osudy členov tajomného Klubu nenapraviteľných optimistov - emigrantov z východnej Európy, ktorí museli nechať svoje životy, rodiny a plány v krajine, kde sa narodili, no musia pokračovať ďalej v Paríži v turbulentných časoch alžírskej vojny. Aby toho nebolo málo, ťaží ich aj vina, že oni odišli, ale blízkych nechali za železnou oponou. Ani “domáci” Michel to nemá práve najľahšie. Jeho príbeh je akási emotívna cesta o tom, ako rodina a okolie vplýva na vývoj toho, čo z človeka môže byť a čo sa z neho napokon stane. Jedno však viem isto - román je plný prenádherných myšlienok, Guenassia dokázal sviežo zachytiť uvažovanie postáv a zmeny v ich myslení, vyrozprával pozoruhodný príbeh, ktorý nedostanem z hlavy. Problémy v rodine, priateľstvo, láska, túžby a sklamania, životné útrapy, hudba, knihy i hľadanie skutočných hodnôt, ktoré sú často úplne inde, ako ich hľadáme - to všetko tam je bravúrne zachytené.