Volali ma bitkár

Ak si myslíte že sa Boris dostal tam kde je len vďaka peniazom - ste na omyle. Za všetkým stojí námaha, sebazaprenie, odhodlanie a neskutočná bojovnosť. Opisuje svoj život od mala, ako sa dostal k hokeju. Svoje prvé potrestané emócie, prvé MS , prvé lietanie, prvé zranenia, prvé zápasy v lige, neskôr nás vezme do zákulisia kabín klubov v ktorých pôsobil a odhalí aj svoje súkromie. Kniha je rozdelená na pomerne krátke kapitoly, v každej sa dozvedáme niečo nové a z iného súdka. Páči sa mi jeho otvorenosť, nebojí sa pomenovať veci pravým menom. Osobne ma prekvapili názory na trénerov, fungovanie v kabíne či nováčikovské párty ktoré neboli lacnou a občas príjemnou záležitosťou. Pasáže ktoré boli spojené s rodinou vo mne vyvolali veľké emócie a padli aj slzy. Tento príbeh zanechal u mňa veľkú stopu. Prežívala som s ním tie nervy, emócie, tešila sa z úspechov a bola nahnevaná že mu život nedoprial viac zápasov a menej zranení. Nie je to len obyčajná výpoveď slávneho hokejistu ktorý prišiel hral a zvíťazil. Je za tým oveľa viac. Som vďačná že na hokej úplne nezanevrel pretože teraz už analyzovanie tretiny neprepínam ale som v strehu, pretože jeho vyjadrovanie je vecné, konkrétne a podané tak, aby tomu porozumel každý.