Je to absolútne fenomenálne

Je to absolútne fenomenálne je vo svojej podstate úplne obyčajným príbehom, ktorému autor dodal unikátnosť hlavne spracovaním. April, hlavná hrdinka a zároveň jediná rozprávačka, je viac ako len trochu nespoľahlivá a niekedy čitateľa zámerne zavádza. Navyše je to ten typ osoby, ktorú striedavo ľutujete a zároveň nenávidíte. Napriek tomu bolo zaujímavé sledovať príbeh jej očami. Vďaka nej totiž autor do príbehu vložil hneď niekoľko zaujímavých tém. Ono totiž téma Carlov a hľadania odpovedí na otázky o ich pôvode a význame je skôr ako kulisa celej knihy. Preto som pri čítaní mala neustále pocit, akoby som v rukách držala knihu od Patricka Nessa, nakoľko aj Hank Green mal tendenciu spájať niekoľko žánrov a tiež mal pocit, že by ma mal vedome zavádzať, ale takisto ma nútil premýšľať a potom tu boli tie nekonečné metafory... Skrátka, nessovka ako vyšitá. Dej teda nebol najdôležitejší, oveľa väčšiu úlohu tu zohrávali práve tie časti, v ktorých som sa mala zamyslieť, najmä nad správaním ľudí a nad ich reakciami na rôzne situácie, hlavne nad ich strachom a k čomu všetkému ich dokáže dohnať. Vďaka tomu bola kniha skôr pomalšia, po dejovej stránke občas chudobnejšia a niekde v polovici som mala hrozný pocit, akoby všetko jednoducho zastalo. Našťastie mi príbeh rozprávala April a robila to dosť zaujímavým spôsobom, takže ma dokázala presvedčiť, aby som v čítaní pokračovala. A urobila som dobre, pretože táto kniha bola fakt výborná. Dala mi mnoho námetov na premýšľanie a oveľa viac vo mne zanechala.