Renegáti

Renegáti neprinášajú úplne originálny námet, ale to nič nemení na fakte, že ide o veľmi dobre napísanú knihu, ktorá ponúka rôzne zamyslenia. Dej nie je najakčnejší, napriek tomu sa v ňom striedajú pomalšie pasáže zamerané na opisovanie a prežívanie postáv s tými dynamickejšími, v ktorých ide často o život. Čítanie spríjemňujú aj jednotlivé postavy, ktoré sa prezentujú hlavne na základe svojho konania. Nova ako hlavná hrdinka dostáva najväčší priestor a keďže ide skôr o sarkastickú a drzú antihrdinku, je jasné, že o zábavu nie je núdza. Napriek tomu však trvá o niečo dlhšie, kým sa dej rozvinie, avšak keďže má kniha päťsto strán, dá sa to prepáčiť. V knihe sa okrem toho nachádza aj neuveriteľne veľa hrdinských klišé. Nielen, čo sa týka schopností a nadaní, ktoré som mala možnosť vidieť miliónkrát predtým v rôznych filmoch alebo komiksoch, ale aj vo sfére správania jednotlivých postáv. Takže tu máme obetavých superhrdinov, nafúkaných somárov so sklonom zneužívať svoje schopnosti, dychtivých bláznov s ambíciou uspieť, no a stereotypy sa nevyhýbajú ani zlosynom, ktorí sú väčšinou opití mocou, šialení alebo len výstrední. Vďaka tejto naozaj rôznorodej zmesi je možné hlbšie preniknúť do zámeru knihy – pretože sa ukazuje, že išlo predovšetkým o zobrazenie moci a jej dopadu na rôzne skupiny ľudí. Niektorí sú mocou opití, iní po nej dychtia a niektorí ju považujú za nevyhnutnú na dosiahnutie svojich cieľov. Avšak napriek tomu to nie sú výnimočné schopnosti, ktoré z ľudí robia zlosynov. To je posolstvo, ktoré som si z knihy nakoniec odniesla, hoci bolo ukryté naozaj hlboko a rozvilo sa až v závere – ktorý mal čitateľov nalákať na ďalšie pokračovania.