Tinta

Tinta nie je akčným dobrodružstvom, hoci dej v sebe skrýva dostatok nečakaných odhalení. Napriek tomu je vo svojej podstate skôr oddychovým príbehom, v ktorom sa kladie dôraz na prežívanie postáv a na ich svet. Ten je do veľkej miery ovplyvnený nielen všeobecne ustálenými názormi na to, čo je dobré a čo je zlé; ale takisto do ich životov vstupujú staré príbehy a rozprávky. Tie pripomínajú rozprávky, aké sme počúvali v detstve, to však ani v najmenšom nezmierňuje ich posolstvo. Rozvážne a niekedy pomalé rozprávanie nám predstavuje veľmi zaujímavo vymyslený svet, ktorý je vo viacerých ohľadoch veľmi originálny a svieži. Leora, hlavná hrdinka i rozprávačka v jednom, mi veľmi detailne predstavila, ako ich spoločnosť funguje a aké ideály vyznáva. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že hlavným zámerom knihy je zobrazenie Leory, jej života a hľadanie jej vlastnej cesty. V skutočnosti je to práve Leora, ktorá len dotvára celý príbeh. Slúži ako akýsi prostriedok, vďaka ktorému Alice Broadway predstavuje takmer až sfanatizovanú spoločnosť ľudí, ktorých celé veky učili nazerať na svet čierno-bielo. Jeho sila tkvie v tom, čo sa ukrýva medzi riadkami. O zbytočne stratených životoch tých, ktorí len túžia po zachovaní vlastného súkromia. O potenciálne deštrukčnej sile nevyslovených tajomstiev. No najmä je o tom, že bez ohľadu na to, čo nám od malička vtĺkajú do hláv, je na nás, aby sme si utvorili vlastný názor o tom, čo je správne a čo nie – a že za chybu jednotlivca nemôžeme trestať celú skupinu.