Do vody

Kniha Do vody bola pre mňa písaná podobným štýlom ako kniha Dievča vo vlaku a musím povedať, že aj tá sa mi veľmi páčila. A u tejto to bolo o kúsok ešte lepšie. Autorka trošku zložitejšie vytvára ako príbeh, tak aj postavy, ale musím uznať, že to sa mi na tom práve páči. Je to niečo iné, niečo špeciálne, pre mňa niečo, čo ma núti čítať knihu ďalej a ďalej. Spočiatku som sa trošku strácala, lebo som si musela pospájať dejové línie, no a samozrejme aj postavy, ale stačilo pár kapitol a už som s tým bola v pohode a čítanie išlo jedna radosť. Potom len zostávalo odhaliť tajomstvá obyvateľov anglickej dediny, kde prichádza k toľkým úmrtiam žien, že to je až dych berúce. Príbeh začína vraj samovraždou Nel. Jej dcéra to nechápe, prečo by to jej mama mala spraviť. A už vtedy je viac než jasné, že tu nejde o samovraždu, ale o vraždu. Kapitoly boli rýchle a krátke, takže držia čitateľa v napätí, autorka postupne odhaľuje indície a umožňuje mu vytvoriť si vlastné vysvetlenia toho, čo sa skutočne stalo. Mne osobne sa kniha veľmi páčila a určite si od autorky prečítam aj iné knihy.