Lovci nacistov

Svet nemôže zabudnúť, no niekedy sa zdá, že všetci chcú mať kolektívnu stratu pamäte. Preto sa stalo to, že vojnoví zločinci behali beztrestne po slobode. No obete, ani sudcovia a žalobcovia to tak nechceli nechať. Musia pykať za svoje hrozné skutky!
Náhle, a dalo by sa povedať, že sčasti neorganizovane a neoficiálne, sa na scéne objavili lovci nacistov. Mali len jeden cieľ; vykonávať spravodlivosť a dať každému čo si zaslúži. Ale predstavy sa líšili a rozdeľovali ich. Niektorí lovci išli dokonca proti sebe. Nastávali zvláštne situácie.
Lov sa mohol začať. No s akým výsledkom? V povojnovej Európe boli ľudia plní zlosti a prahli po pomste. Zoberie si konečné slovo ľudskosť alebo nebude mať nik zľutovanie s týmito zločincami? Dokáže veľká bolesť zmeniť charakter?

Ak sa niekto nezaujíma o túto históriu veľmi detailne, nevie, čo sa dialo ďalej a aký postoj zastávali krajiny po vojne. Javí sa, akoby sa po najznámejšom súdnom procese už nič neodohralo. Bolo by však naivné myslieť si, že všetci sa dočkali svojich trestov. Nie, niektorí ušli, zmenili si identitu a infiltrovali sa medzi obyčajných ľudí, ktorí nemali ani tušenia...

Kniha hneď na začiatku nabáda čitateľa k zamysleniu sa. Je správne bojovať proti zverstvám ďalšími zverstvami? Áno, boli to beštie, masoví vrahovia, no je dovolené  zradiť svoje zásady a pomstiť sa? Rozmýšľala som nad tým a nedospela som k jednoznačnému záveru. Jedno je ale isté; zlo plodí zlo, takže z toho nič dobré nevzíde. Sudcovia sa však rozhodli, ako sa rozhodli a vykonávateľov trestu motivovala niekedy iba čistá nenávisť. Čo sa už stalo sa nedá vrátiť. Aký je ale ten najsprávnejší spôsob trestania takýchto skutkov?

Táto kniha sa zameriava na relatívne malú skupinu mužov a žien – či už boli v oficiálnych funkciách alebo pôsobili nezávisle -, ktorí pracovali na tom, aby zvrátili počiatočné úspechy nacistov a nedovolili svetu zabudnúť na ich zločiny. Títo prenasledovatelia ukázali obrovské odhodlanie a odvahu, lebo pokračovali v boji aj vtedy, keď sa už vlády víťazných mocností a zvyšok sveta stavali čím ďalej, tým ľahostajnejšie k osudu nacistických vojnových zločincov. V tomto procese boli konfrontovaní aj s podstatou zla a sformulovali mimoriadne znepokojivé otázky týkajúce sa ľudského správania.
Andrew Nagorski

Autor si o vojnových zločincoch, ktorí sa vyskytli v jeho diele, zistil čo sa dalo. Vypátral, aké hrôzostrašné veci napáchali, ako sa správali, keď ich našli a obvinili a niektoré reakcie boli (ne)očakávané. Táto novinka teda predstavuje psychoanalýzu chorých myslí a hromadnú stratu pamäte – nepamätajú si, nik nič nevidel, nepočul a vôbec nevedeli, že sú súčasťou vražednej mašinérie. Vraveli, čo sa im práve hodilo, no trestu neunikli. Ak však ušli... Zistíte.

Prekvapili ma dve skutočnosti. Prvá; zvláštny prístup mocností k tejto problematike. Viem, že toto je čierna škvrna na bezchybnom výzore každého štátu, ale keď sa budeme všetci tváriť, že sme slepí, nič sa tým nevyrieši. Chvalabohu, že sa našli ľudia, ktorí to odmietali akceptovať a pátrali, nech to stojí, čo to stojí. Samozrejme, vrhali sa do neskutočného nebezpečenstva. Druhá vec však bola tá, že lovci nacistov sa navzájom obviňovali a išli proti sebe - nie všetci, no boli aj takí. Vôbec som netušila, čo to má všetko znamenať. Veď sledovali tie isté ciele, však? Ale rozličnými spôsobmi, a vtedy sa ich názory rozchádzali.

Zvláštny postoj krajín, ktorých sa povojnová problematika dotýkala, a rozličné reakcie lovcov nacistov spôsobia to, že budete skoro stále krútiť hlavou. Som rada, že toto komplexné dielo som si mala možnosť prečítať. Doteraz nedokážem pochopiť, ako sa takáto závažná téma mohla v niektorých prípadoch riešiť tak, ako sa riešila. Každý z vás sa bude nad knihou určite zamýšľať. Čo je správne? Táto otázka bude ľudstvo mátať ešte roky.

Recenzovala: Natália Kapustová
http://nathalys-reading.blogspot.sk/2017/12/andrew-nagorski-lovci-nacistov.html