Izba

Obsah knihy: Izba

Neraz sa hovorí, že deti majú vždy pravdu. Aj preto úlohu rozprávača svojho trpkého príbehu zverila Emma Donoghuová päťročnému chlapcovi. Jack je mimoriadny rozprávač hneď z niekoľkých dôvodov: vyrastá v prostredí izby, záhradného domčeka prebudovaného na nedobytnú pevnosť, izolovaný od vonkajšieho sveta. Od svojho narodenia nikdy nebol „vonku“ a pozná iba predmety, s ktorými prichádza do styku vo svojej nedobrovoľnej cele. Poznanie o svete nadobúda iba prostredníctvom niekoľkých detských kníh a detských televíznych seriálov. Všetko, čo je mimo izby, je televízne, jedine izba je skutočná. Jeho výlučným medziľudským vzťahom je vzťah k rovnako uväznenej a týranej matke. Pravdaže, tento nielen materský, ale aj priateľský vzťah mu umožňuje duševne dozrievať oveľa rýchlejšie, než dozrievajú jeho rovesníci, a tak nás nemôže prekvapiť, že hoci má iba päť rokov, vie nielen čítať, písať a počítať, ale vie aj prekvapujúco presne a hodnoverne svoj príbeh vyrozprávať.

Preložil Jozef Kot

Ukážky z knihy

Mama teraz vôbec nie je hladná. Svetlík akoby odsával všetko svetlo, mama je takmer v tme. „Máme jarnú rovnodennosť,“ vraví mama. „Spomínam si, ako v to ráno, keď si sa narodil, o nej hovorili v televízii. Ešte bol vtedy sneh.“
„Čo je to rovnodennosť?“
„Noc i deň sú rovnako dlhé.“
Torta nás zdržala, na televíziu je už neskoro. Hodiny ukazujú 20.33. Keď mi mama vyzlieka žltú mikinu, takmer mi odtrhne hlavu. Navlečiem si tričko a umývam si zuby. Mama pristavuje vrecko s odpadkami k dverám a prikladá k nemu zoznam potravín, ktoré potrebujeme. Dnes večer na ňom stojí: Prosím cestoviny, šošovicu, tuniaka, syr (ak nestojí priveľa) a pomarančový džús. Vďaka.
„Nemôžeme požiadať o hrozno? Hrozno je zdravé.“
Na dolnú časť lístka mama dopíše: Pokiaľ to bude možné, aj hrozno (prípadne iné čerstvé alebo konzervované ovocie).
„Povieš mi nejakú rozprávku?“
„Iba krátku. Povedzme o... Jackovi Ďumbiernikovi.“