Múza

Olive Schlossová prichádza v 30. rokoch minulého storočia s bohatými rodičmi do Španielska na letný byt. Rada maľuje, no svoj talent musí pred otcom, viedenským obchodníkom s umením, tajiť. V prenajatej haciende sa zblíži so slúžkou Teresou a s jej nevlastným bratom, ambicióznym umelcom Isaacom, ktorý sníva o tom, že sa raz stane rovnako slávny ako jeho krajan Picasso. V tom čase sa už v Španielsku schyľuje ku krvavej občianskej vojne, ktorá neblaho zasiahne do osudov rodiny.
O niekoľko desaťročí neskôr prichádza do Londýna karibská emigrantka Odelle Bastienová. Podarí sa jej zamestnať v prestížnom Skeltonovom inštitúte výtvarného umenia a náhodou objaví obraz, ktorého autorom je vraj istý Isaac Robles. Jeho záhadná smrťkedysi nadlho rozvírila vody umeleckého sveta. Rozruch okolo obrazu neutícha, šíria sa klebety a Odelle sa postupne zaplieta do siete intríg a klamstiev. Už nevie, komu a čomu môže veriť. Možno ani svojej tajomnej kolegyni Marjorie Quickovej, ktorá akoby vedela viac, než je ochotná prezradiť.

Aj vy sa ešte živo pamätáte na knižku, ktorá mnohých zaujala krásnou obálkou, zaujímavou anotáciou a sľubným príbehom? Na knižku s názvom Miniaturista? 

V tom čase bolo okolo nej kopec rozruchu, pretože svoj okruh čitateľov si našla. Horšie je, že pri nachádzaní fanúšikov jej to žiaľ akosi nevyšlo. Ja sama som sa do Miniaturistu púšťala s obrovským nadšením a chuťou. Výsledok bol však viac ako prekvapivý, dodnes neviem či v pozitívnom zmysle slova. Príbeh mal totižto obrovský potenciál, nápad bol výborný, no to spracovanie zaostávalo. To najlepšie autorka hodila dakde do dejového kúta a rozvíjala tam nudné a predovšetkým odveci veci. Nehovorím, že to bolo vyslovene zlé, ale je ťažké povedať názor na tento príbeh.

Potom prišla Múza... Že Jessie Burton je jej autorkou som si  uvedomila až vo chvíli, kedy som ju držala doma v rukách. Pri výbere som to nejakým spôsobom prehliadla. Vtedy vo mne začali narastať pochybnosti, či to bol dobrý nápad. Aj keď sa hovorí "Nesúď knihu podľa obalu", v tomto prípade ma obálka zaujala ako prvá. Je absolútne prekrásna! Človek sa na ňu nevie vynadívať. Ako bonus je prevedenie krásne aj vo vnútri. Každá kapitola sa začína drobnými ilustráciami, ktoré zalahodia oku. Aj Miniaturista mal krásnu obálku, no Múza to prekonala. Pôsobí magicky. Má čaro, ktoré vás láka. Anotáciu je už druhá vec. Aj tá ma samozrejme zaujala, no v podstate som až tak nevedela do čoho idem...

Milujem keď sa v príbehu prelína čas. Zamilovala som si to pri Jojo Moyes a milujem to v každom prípade aj u iných autorov. Minulosť, ktorá nadväzuje na prítomnosť. Popretkávané tajomstvá... Takýto dej si rozhodne vie získať moju pozornosť. Inak tomu nebolo ani tu. Vždy je pre mňa ťažké si však vybrať, ktorú dobu mám radšej, pretože vždy jeden pohľad baví viac ako ten druhý.

Olive Schlossová žije pred začiatkom vojny v 30. rokoch v Španielsku - to je prvý pohľad. Druhý pohľad je očami Odelle v povojnových rokoch z Londýna. Bolo ťažké vybrať si, pretože moje sympatie sa každú chvíľu menili a svojim spôsobom ma obe doby bavili rovnako. I keď milujem Londýn a Anglicko je kraj za ktorým moje srdce "piští", o niečo viac ma to podvedome ťahalo k horúcemu Španielsku. V čase kedy tam žila Olive to bola nespútaná krajina, kde sa diali mnohé hrôzy, neprávosti a príroda mala vlastné čaro. Omámil ma sad, ktorý Olive obdivovala. Hltala som každý ťah štetca, ktorý prešiel po plátne. Obrazy som mala živo pred očami a ich opis bol natoľko silný, že som ich vnímala aj v realite.

Aj keď má táto kniha mnoho plusov, nebolo to s ňou jednoduché. Začínam mať pocit, že k Jessie Burton táto rozpoltenosť už akosi patrí... Totižto spočiatku som bola nadšená a bavilo ma to. Nadšenie mi však rýchlo vyprchalo a ja som sa musela do čítania nútiť. Mala som chuť ju odložiť nadobro, no nechcela som to vzdať. Aj preto bolo výborné rozhodnutie dať si pauzu. Potom, keď som sa k nej vrátila, vrátilo sa aj moje nadšenie a všetko bolo v úplnom poriadku. Vlastne to bolo ešte lepšie ako predtým. Podarilo sa mi začítať. Bavilo ma to. Dej som si začala užívať a konečne ma zaujímali a trápili osudy hrdinov, ktorí mi boli tak vzdialení a cudzí.

Autorka tohto románu pre mňa ostane asi navždy záhadou. Jej štýl písania je svojský a jednoducho ho rozpoznáte medzi tisíckami kníh. Má skvelé nápady a originalita jej nechýba. Len to spracovanie svojich príbehov má viac ako zvláštne. Múza ma však príjemne prekvapila a bola pre mňa väčším zážitkom ako Miniaturista. Aj keď priznávam, že vo mne nahlodala obavy a začalo mi byť ľúto, že som Miniaturistovi našla nový domov, pretože vďaka Múze by som mu možno ešte dala šancu. Každopádne túto novinku odporúčam. Nie je to sto percentné, no má to svoje kúzlo. Tajomstvá vám zamotajú hlavu a vy budete zvedaví ako to vlastne naozaj je. Nemyslím si, že by sa jej prečítanie dalo oľutovať. Takže smelo do toho :)!

Recenzovala: Kristy Dražovská
http://krystyblog.blogspot.sk/2017/05/muza-jessie-burton.html

Kniha Múza nám ponúka rovno dva príbehy. Jeden, odohrávajúci sa v roku 1936 v Španielsku a druhý, vďaka ktorému sa ocitneme v Londýne v roku 1967. Tieto sa navzájom striedajú a to, čo sa odohralo v 1936, sa snaží odhaliť hlavná hrdinka v 1967. Mňa samotnú veľmi prekvapilo, že oveľa viac sa mi páčil a oveľa viac ma bavil neskorší príbeh, napriek tomu, že roky pred vojnou, počas vojny a aj tesne po nej mám v literatúre veľmi rada.

V Španielsku sa schyľuje k občianskej vojne, ale nič nezabráni tomu, aby sa v nej zrodilo niekoľko umeleckých diel, ktoré si aj po tridsiatich rokoch vedia získať svojich obdivovateľov a nesú si so sebou viaceré tajomstvá. Anglicko-rakúska rodina si prenajme jeden malebný španielsky dom. Otec Harold, obchodník s umením radšej behá do iných miest a trávi čas v spoločnosti iných žien. Matka Sarah, chorá a deprimovaná, ale za to nádherná a bohatá žena, je tam síce nespokojná, ale snaží sa nájsť si nejaké pobavenie. A dcéra Olive s veľkým maliarskym talentom, ktorý však jej otec nikdy dostatočne neocení, nachádza útechu v maľovaní a v náručí mladého muža Isaaca Roblesa, ktorého sestra Teresa im robí upratovačku a zároveň Olivinu dôverníčku.

V roku 1967 je Odelle už 5 rokov v Anglicku. Priplávala na lodi z Trinidadu. Ako černoška to nemá v meste najľahšie a predsudky voči inej farby pleti jej zabraňujú nájsť si dobré zamestnanie. Vo voľnom čase rada píše, ale nemá odvahu svoje diela publikovať. Vďaka jednému zdedenému obrazu sa spozná s jeho majiteľom, mladým Lawriem. Spoločne začnú pátrať po pôvode obrazu a jeho autorovi. Odelle je zatiahnutá do jedného veľkého dávno zabudnutého tajomstva, ktoré sa zo všetkých síl snaží odhaliť.

Autorka písať vie, to je nepopierateľné, aj nápad bol dobrý, ale mne sa jej druhá kniha nepáčila tak, ako jej prvotina . Myslím si však, že mnohí to budú mať presne naopak. Miniaturista bol o dosť zvláštnejší a do poslednej strany som nedokázala predvídať koniec. Múza mala zasa skvelú myšlienku, ale mnohé veci som vedela dopredu odhadnúť a príbeh ma nedokázal prekvapiť tak, ako som očakávala. S každou ďalšou otočenou stránkou som pravdepodobne čakala niečo viac, niečo iné a niečo viac dramatické. Najväčší problém som mala s postavami. Boli pre mňa vzdialené, nepochopiteľné a tak strašne sebecké, že som si ani jednu nevedela obľúbiť. Akoby sa ich príbeh odohrával strašne ďaleko odo mňa, lebo také charaktery by som k sebe dobrovoľne nikdy nepustila.

Múza bola vo všeobecnosti skvelý príbeh a je nádherne napísaná. No však z môjho osobného pohľadu je takpovediac "len" priemerná. To, že sa mi až tak nepáčila je ale môj problém, nie problém tejto knihy. Som asi príliš pragmatická, aby som pochopila osobnosť umelcov. Tí majú väčšinou hlavu v oblakoch a reálny svet popri nich uteká, akoby oni neboli jeho súčasťou. Sú pre mňa nepochopiteľní a pravdepodobne to bude dôvod, prečo ani knihy o nich neviem úplne doceniť.

Moje hodnotenie:

Recenzovala: Alena Kováčová
http://elliesbookverse.blogspot.sk/2017/05/muza-recenzia.html