Ulička Apple Tree Yard

Knihu som dostal k narodkám. Po prečítaní dvoch strán som ju chcel odložiť kvôli štýlu písania. Rozhodol som sa však, že jej dám ešte šancu. Po 10tej strane som knihu zavrel a už sa k nej nemienim vrátiť. Nehodnotím dej, lebo k nemu som sa ani nedostal. Odradil ma literárny jazyk autorky. Neodporúčam, hlavne mužom.

V knihe sa spomina pokus s opicami. Matku s mladatom zavreli do klietky a postupne rozhorucovali podlahu. Najprv sa samica iba hybala, potom jej mlada vyliezlo do narucia a ona sa snazila ho chranit no ked bola palava na podlahe neznesitelna, polozila na nu mlada a ona sama sa nan postavila. Presne o tom je pointa Ulicky Apple Three Yard. Tato kniha vobec nieje zla. Akurat mi nesedi jej ocenenie za naj triller roka kedze som citala i napinavejsie veci, napriek tomu sa drzim toho ze sa citat urcite oplati. V anotacii sa pise ze zaklad vsetkemu spravila nevera. Tak to aj je. Moze to vyzerat klasicky, okukano, nudno. Nebolo. Pribeh mi pride pisany uplne realne a tak ze som vsetko tak akosi precitovala s Yvonne. Zozaciatku posobi ako hlupa, naivna a citala som recenzie ktore presne o tomto hovoria. O blaboloch zamilovanej zeny. Lenze ked citate dalej tak sa zacnu diat veci, Yvonne spoznavate viac do hlbky a mne prisla dost sympaticka, celkom som jej pocinanie chapala. Kazda zena tuzi byt obdivovana, milovana, vediet ze je stale pritazliva i napriek veku. Tvrdim, ze clovek nema nikdy hovorit nikdy. Nemoze tusit, co mu zivot prinesie.. Yvonnin milenecky vztah je ako vlnovka, raz hore, raz dolu. No potom dosiahne urcity bod v ktorom sa vsetko zmeni a ona odrazu sedi vo vazbe a na lavici obzalovanych. Musi odkryt co skryvala a dufa, ze jej utajovany vztah nevyjde na povrch. Znamenalo by to koniec jej kariery, manzelstva, kamaratstiev. Naozaj? Mne sa kniha pacila. Nenudila ma, tym ze som sa tak akosi vzila do Yvonninej koze, bavila ma. Bola som zvedava ako bude pokracovat jej nahodne stretnutie s pritazlivym chlapikom, co manzel. A hlavne ma zaujimalo ako sa to vsetko skonci kedze bolo jasne, ze nejaky "pruser" prist musi. Pozitivne tiez hodnotim autorkino popisanie Yvonninho vnutra, psychiky, myslenia. Toto sa podla mna naozaj vydarilo a skor ako do kolonky spolocensky roman by som ju zaradila do psychologickeho romanu, chvilami az trilleru. S poznamkou: kniha, ktoru si prezijete.