Dejiny pornografie

Ukážky z knihy

Úryvok z knihy:

- Pohreb je úplne zlý ako konečné riešenie číchsi životných plánov,
ale je celkom dobrý ako začiatok románu. Nuž, ak by sa ti chcelo o
všetkom napísať… – povedal Miki Grabar a bezmocne pokrčil plecami potom,
ako mi priniesol správu, že do tunajšej márnice doviezli
z juhoslovansko-talianskej hranice zapečatenú kovovú
rakvu s telom nášho priateľa Čeda Kralja-Delona.
Nechcelo sa mi písať o ničom, chcel som byť istý čas
sám, zapodievať sa nejakou triviálnou, nezmyselnou činnosťou
– napríklad hľadieť do okna alebo na bielu stenu.
– Správy o smrti akoby prichádzali vtedy, keď ich človek
nepotrebuje, – dodal Miki, ale zrejme si uvedomil, že povedal
nevhodnú, prázdnu frázu. Chcel som mu povedať,
čo by určite odvetil môj nebohý ujo Emil: nijaký čas nie je
vhodný na správu o smrti. Nepovedal som však nič.
– Nenapijeme sa? – spýtal sa Miki, váhavo zastal a potom
pomaly vykročil von.

(...)

O pol ôsmej sa vo dverách zjavil premoknutý Miki
Grabar; akosi čudne sa usmieval, akoby mu to bolo nepríjemné.
Prišiel sa rozlúčiť. Strčil mi do ruky tristostranový
fascikel, ktorý dovtedy považoval za neodcudziteľnú
sviatosť, potom si na tmavej chodbe zapálil cigaretu
a vyhlásil, že nepôjde dnu. Pokojne, akoby šlo o drobnú
triviálnosť, odložil som jeho chýrne Dejiny pornografie
na skrinku na topánky a sľúbil, že v každom prípade mu
napíšem, čo si o rukopise myslím. Iba hodil rukou a povedal,
že je to zbytočné. Necháva mi rukopis jednoducho
preto, lebo mi niečo musí nechať. Zamyslel som sa. Zarazilo
ma, že za takmer štyri desaťročia, čo sa poznáme,
sa mi nepodarilo zachovať jedinú maličkosť, ktorá by mi
ho pripomínala. Odkašľal si a otriasol popol z cigarety na
dlážku a potom namiesto toho, aby sme sa poddali hlúpemu
sentimentu rozlúčky, vyšli sme do dažďa a začali
štelovať rozdeľovač môjho renaulta. Ustavične hovoril
niečo o dýzach a prednostiach karburátora značky Zenith,
o nedokonalosti ihlicových ventilov, o pomere oleja
a paliva. Zrazu sa obrátil, že zájde domov po kľúče. Vedel
som, že je to výhovorka, že ho už neuvidím. Spustil som
príklop motora a vrátil sa do svojej izby. Pomaly, neisto,
až s akousi bázňou som otvoril Dejiny pornografie a začal
čítať text, ktorý je históriou, estetikou, traktátom, biografiou,
intímnym denníkom, patológiou, fantastikou,
obscenitou, bildungsromanom, chrestomatiou, ale predovšetkým
spomienkou a súkromnou mytológiou, ktorou
začínam neistý a krajne subjektívny zápis o Mikim
Grabarovi a o mne."