bux.sk
knihy, ktorými žijete
Úvodná stránka Neprehliadnite
Buxcafe iBux.sk







  • Cena platí do: 31.1.2019

Hriešny bozk

Vydavateľ:Slovenský Spisovateľ
Jazyk: slovenský
Počet strán:368
Poradie vydania:1.
Na sklade 
Informácie o dostupnosti

Posledná zmena: 24.05.2018 02:38

Lepšia cena: 5,- € (vrátane DPH)
Vaša cena: 5,- € (vrátane DPH)
Bežná cena:11,90 €
Ušetríte: 6,90 € (zľava 57%)
Lepšia cena
  • Sledovať titul
  • Informuj priateľa

Obsah knihy: Hriešny bozk

Po románe Jedna noc hriechu je tu ďalšia skvelá romanca o rode Knightovcov. Eden Farradayová žije spolu so svojím otcom vo venezuelskej džungli, a hoci má slobodu, o akej sa mladým dámam v Anglicku ani nesníva, márne túži po rušnom živote v Londýne a šanci nájsť si manžela. Až keď sa zoznámi s Jackom Knightom, svitne jej nádej na lepšie časy. Jack, bohatý, vplyvný a príťažlivý muž, priplával do Venezuely s tajným poslaním, o ktorom Eden nič netuší. Vie len to, že Jack sa plaví do Británie. Ukryje sa na jeho lodi a dúfa, že schovaná v podpalubí sa dostane do vysnívaného sveta. Jack však po čase čiernu pasažierku objaví a medzi ním a červenovlasou kráskou sa začne nerovný boj...

Detaily o knihe

Názov: Hriešny bozk

Objednávací kód VA372916

Zobraziť podrobnú špecifikáciu

Hodnotenie čitateľov

Hriešny bozk (Barbora Eliašová, 2.5.2017) Odpovedať

vrelo odporúčam
aj Foley je vynikajúca spisovateľka. vrelo odporúčam od nej všetky série, sú úžasné:-) kniha bola vtipná, romantická, plná zvratov. odporúčam zase:-)

Pridajte svoj komentár


(nebude zverejnený)
Koľko je štyri deleno dva?

V odpovedi prosím používajte iba číslice.

Ukážky z knihy

Vysoko v korunách stromov mávala Eden vždy najlepšie nápady a ani dnešok nebol výnimkou. S pohľadom upretým na džungľu spriadala nový plán, ako otca zachrániť pred ním samým. Riešenie bolo prosté.
Nemali peniaze na to, aby sa do Anglicka vrátili všetci traja. No čo keby sa vybrala sama a vzala so sebou dôkazy o otcových najvýznamnejších objavoch? V Londýne by sa mohla stretnúť s novým lordom Pembrookom, dedičom ich nebohého mecenáša, a osobne mu predstaviť nové účinné lieky, ktoré jej otec vynašiel.
Keby zhýralého šľachtica presvedčila o tom, aký význam má práca jej otca pre celé ľudstvo, azda by jeho lordstvo uznalo za vhodné obnoviť im zdroj príjmov. No aj keby sa ten rozmaznaný príslušník zlatej mládeže vzpieral, v Londýne žije dosť bohatých filantropov. Povedala si, že meno jej otca a sláva jeho práce musí zavážiť, a ona nájde niekoho, kto podporí jeho výskum.
Ocko by tak mohol zostať tu, v relatívnom bezpečí džungle okolo Orinoka, a nemusel by sa hnať do pažeráka istej smrti – k Amazonke. A ona by ostala bývať u tety Cecily a sesternice Amelie. V tom prípade by sa nik nemusel obávať, že nemá vhodný dozor. Pripadalo jej to ako dokonalé riešenie – výhodné pre každého.
Samozrejme, ako pozná otca, určite v jej pláne nájde nejaký háčik. No už to, že ho vymyslela, jej pozdvihlo náladu. Zatiaľ nemohla robiť nič, len čakať na otcov návrat a potom mu predložiť svoje úvahy. Natešená novou inšpiráciou zliezla na nižší konár a pustila sa do práce s orchideami.
Podkasala si skrátené bavlnené šaty, posadila sa obkročmo na hrubý, machom obrastený konár, ktorý sa klenul nad riekou, pomaly pohojdávala nohami v čižmičkách a zahĺbila sa do vedeckej práce.
Aj keď sa veľmi tešila do civilizácie, ako prvá by priznala, že život v delte sa nedá označiť za nepríjemný. Jej dni boli vlastne plné spokojnosti. Do duše jej vstúpil pokoj, ktorý zakaždým cítila tu, v korunách stromov.
O necelú hodinu mala za sebou nielen objav, ktorý ohromí jej otca, ale našla si aj nového kamaráta – malú opičku kapucína. Zvieratko pozorovalo každý jej pohyb, usalašené v ohybe konára tesne nad ňou.
Opičky tohto druhu dostali pomenovanie podľa mníchov v hnedých rúchach, ktorí do Nového sveta prišli ako misionári spolu s conquistadormi. Maličké zviera malo bielu tváričku s veľkými okrúhlymi očami, hnedé telo, na hlave čierny kruh ako čiapku a čierne „rukávy“.
„Len sa na to pozri,“ zamrmlala. „No nie je to podivuhodné?“ Popravila si záhradnícke rukavice z hrubej kože, mocnejšie zovrela malý nožík a opatrne zakrojila do podložia z machu, ktorý sa rozrástol na širokom konári. Skúmala vlákna, ktorými sa tam rastlina držala.
Semienka z vrchných konárov sa sypali okolo nej, vírili sa a krútili, padali k zemi ako konfety.
Pokračovala v pozorovaní malého sveta, čo existoval na tomto konári, a všimla si aj stopy v kôre stromu, ktoré zanechali vtáky pri hľadaní hmyzu. Potom objavila malú stromovú žabku, mláďa vznášajúce sa v kalichu bromélie, kam napršala dažďová voda.
Žabka bola malilinká, ale Eden sa jej neodvážila dotknúť, lebo väčšina žiab v džungli sa vie brániť prudkým jedom. Sekrét z ich pokožky je základnou zložkou smrteľnej zmesi zvanej kurare, do ktorej si domorodci namáčajú šípky používané vo fúkačkách.
Znovu sa zadívala na nový druh orchidey, ktorý našla – prekrásny trs fialovo-belavých kvetov, ktoré si pohodlne rástli na tenšej časti konára, takmer nad stredom rieky. Posúvala sa dopredu, sústredene udržiavala rovnováhu a podarilo sa jej odrezať niekoľko kúskov na ďalší výskum. Potom slastne vdychovala očarujúcu vôňu. Vanilková aróma bola bohato rozvinutá po každodennej spŕške z oblakov.
Aj jej šaty zmáčal dážď, no Eden ho vychutnávala. Poznačila si, kde našla nové orchidey, a robila, čo sa dalo, aby papier ochránila pred dažďom. Opička na konári nad ňou náhle zvrtla hlavu a znehybnela. Uvidela niečo na rieke.
Potom zvieratko vydalo varovný škrek a utieklo hore, do listnatého bezpečia. Eden zmeravela, ticho sa obzerala okolo seba a modlila sa, aby neuvidela nejakého priskoro prebudeného jaguára.
S rozbúchaným srdcom, celá vystrašená napínala sluch, či zachytí aj iný zvuk ako jemný pravidelný šum dažďa na listoch. Pohľadom prechádzala po okolí, veľmi dobre vedela, že keď naozaj uvidí škvrnitý kožuch šelmy, už bude neskoro.
Práve sa rozhodovala, či je lepšie dať sa zožrať na konári alebo skočiť do rieky, keď znenazdajky začula ľudské hlasy.
Mužské hlasy. Bolo ich veľa.
A hovorili po anglicky!
Obrátila sa smerom, kam prvý raz pozrela opička, a uvidela niečo neuveriteľné.
Ľudí!
Mohutná riečna loď za sebou ťahala vlečný čln plný dreva. Pomaly sa vynárala spoza ohybu rieky.
Čo tu robia? divila sa, ale v tele jej už kolovalo vzrušenie. To je úplne jedno! Zdá sa, že nebo jej zosiela príležitosť, na ktorú čakala.
Loď sa blížila a Eden sa zadívala na drsných chlapov z posádky. Niektorí postávali pri zábradlí, iní oddychovali pod plátnom natiahnutým nad palubou.
Musela priznať, že nevyzerajú veľmi dôveryhodne. Pripomínali skôr pirátov. Nejeden v horúčave zhodil košeľu, opálené trupy mali potetované a pod počernou kožou im hrali svaly. Jej nádej však opäť ožila, keď zbadala mladého plavovlasého muža, ktorý kráčal k prove.
Bol úplne oblečený, hoci v horúčave stratila jeho košeľa trochu zo žiarivej belosti. Nezdalo sa, že by ho vlhký dusný vzduch ktovieako trápil. Kravatu mal správne uviazanú, biele manžety vyrovnané a ebenovočierne čižmy po kolená mu dodávali hrdý výzor mladého dôstojníka, ktorý pozná etiketu.
Srdce sa jej zatrepotalo. Panebože, už dávno nevidela takého fešáka... no potom sa jej pohľad zastavil na tmavovlasom mužovi, ku ktorému sa ten plavý pri zábradlí pripojil.
Zaplavila ju neopísateľná vlna úžasu a fascinácie. Muž s tmavými vlasmi mal v sebe niečo kráľovské. Eden už dávno pozorovala zvieratá v džungli, takže okamžite vedela odhadnúť, ktorý samec je vodcom svorky, a tento tu ním nepochybne bol.
Mohol mať niečo po tridsaťpäťke a bol jednoducho obrovský. Odhadovala, že bude o palec aj dva vyšší od Connora a o niekoľko libier čistého svalstva ťažší od jej otca. Impozantný cudzinec vyzeral, že je v džungli naozaj doma. Okolo krku mal uviazanú červenú šatku, akú nosievali Španieli, na sebe mal voľnú bielu košeľu, kabát a vestu si do horúčavy neobliekol. Košeľu mal rozhalenú až po hrudnú kosť, takže na slnku sa leskla jeho svalnatá mužná hruď.
Jemné biele plátno košele v daždi spriesvitnelo a priliehalo k masívnym pleciam. Sivohnedé jazdecké nohavice boli zastrčené do lesklých čiernych čižiem.
Eden sa rozochvela, pretože jej niečo zišlo na um.
Viem, kto to je.
Bol to lord Jack Knight, záhadný obchodník a dobrodruh, ktorý sa vyšvihol, stal sa lodiarskym magnátom a nadobudol miliónový majetok – jeden z najmocnejších a najobávanejších mužov v celej Západnej Indii.
Čierny Jack Knight, tak ho niektorí prezývali.
V Kingstone sa šepkali i nahlas hovorili historky o tomto záhadnom dobrodruhovi, no napriek jeho povesti veľkého rebelanta a nespratníka sa vysoká spoločnosť sťažovala, že je samotár a zriedka sa objavuje na plesoch. Bol druhým synom vojvodu, to sa o ňom aspoň hovorilo, ale pred rokmi sa rodnému Anglicku obrátil chrbtom a vyrazil do sveta. Tak či onak, dosiahol obrovský úspech.
Hovorilo sa, že vlastní veľké pozemky na Jamajke a celú flotilu zloženú z osemdesiatich lodí, že má na každom kontinente svoje skladiská. Nijaký kút sveta mu nebol príliš vzdialený – obchodoval s kožušinami zo severnej kanadskej divočiny, s hodvábom a koreniami z Východu, s cukrovou trstinou z trópov, ale aj s podivuhodnými novými strojmi zo severu Anglicka. Jeho firma Knight Enterprises mala sídlo v Port Royale, no Eden počula, že sám Knight býva za mestom v elegantnej bielej štukovej vile, žiariacej na útese nad morom. Ba vraj je to skôr palác, má vyše stovky miestností, a to napriek tomu, že Knight ju obýva sám – samozrejme, okrem služobníctva.
Niektorí ľudia tvrdili, že obchoduje aj s pašerákmi, ktorí sa stali pliagou Buenos Aires. Iní si šepkali, že pomáhal Američanom vo vojne v roku 1812, a keďže je sám rodený Brit, táto skutočnosť by z neho urobila zradcu. Zneli aj zlovestnejšie príbehy, vraj má pirátsku minulosť, no pokiaľ Eden vedela, nik sa ho neodvážil spýtať, či je to pravda alebo iba legendy.
Ach, nech to čert berie, pomyslela si a preglgla strach. Je mi jedno, aj keby to bol sám pirát Čierna Brada. Len nech ma odtiaľto dostane.
Pri pohľade na jeho hrdé držanie tela bola ochotná uveriť, že takýto muž si svoje imanie vydobyl z hlbín neskrotného mora.
Moc, nebezpečenstvo a vitalita z neho priam vyžarovali – hlavu niesol vysoko a mal inteligentný výraz schopného veliteľa. Hranatú tvár mu rámovali tmavé bokombrady, rozviate vlasy mali rovnakú hrejivú hnedú farbu ako mahagónové kmene, ktoré viezol vo vlečnom člne.
„Aha!“ zvolal náhle mladý plavovlasý dôstojník. „Je tam...“ Neveriaco prižmúril oči. „Na tom strome je dáma!“
Bodaj to! Odhalili ju. Teraz už bolo neskoro na strácanie odvahy.
Posádka od úžasu ochkala a kliala, všetci obracali hlavy smerom, ktorým ukazoval mladý dôstojník. Pohľad na ňu, ako sedí na konári nad riekou, musel byť taký neuveriteľný, až im pripadal smiešny.
Zaťala zuby, trochu sa začervenala, no odmietla sa dať vyviesť z rovnováhy. Jednou rukou sa oprela za sebou o konár, ležérne sa vystrela a pokúsila sa tváriť, že sa nič zvláštne nedeje.
Jeden námorník sa v smiechu plesol po stehne. „Pán kapitán, ak tu takéto rastú na stromoch, môžete ma rovno vysadiť!“
Donútila sa usmiať, keď niekoľko ďalších zavylo od rehotu, ale lord Jack prešiel k prove, a ako sa loď priblížila, ocitol sa niekoľko stôp od Edeninho posedu.
Malé dažďové kvapôčky mu stekali po širokom čele do hustého tmavého obočia. Mal hlboko posadené oči pod ťažkými viečkami a výrazný orlí nos. Na hranatej čeľusti sa temnelo strnisko a pridávalo mu auru nebezpečenstva. Pomyslela si, že pery má trochu popraskané... a že vábia k bozku.
Tá prekvapivá myšlienka ju trochu vyľakala.
„Čo poviete, aký je to vták?“ spýtal sa ďalší námorník a chlapi sa znovu rozosmiali.
Eden, čoraz červenšia, sa zamra

Výber žánrov

Beletria pre dospelých

Cestovanie, mapy

Česká literatúra

Deti do 10 rokov

Deti nad 10 rokov

Fond na podporu umenia

Jazyky, vzdelanie

Literatúra faktu

Odborná literatúra

Populárne náučná pre dospelých

Slovenská literatúra


Darčekové predmety a ostatné

Hovorené slovo

Hudobné CD

Knihy na počúvanie

Počítačové hry a aplikácie

DVD