Sto dní šťastia

Ak by malo existovať povinné čítanie pre dospelých, túto knihu by som tam určite zaradila. Podrobne opisuje pocity človeka, ktorý vie, že umiera, ale rozhodol sa posledné dni si naplno užiť. Zároveň ponúka nespočetne veľa miest na zamyslenie pre čitateľa a posúva mu jedinečné a originálne filozofické myšlienky ako i názory na svet. Po dočítaní, ale aj vlastne počas čítania som začala svet vnímať inak. Pomohlo mi to uvedomiť si, čo je pre mňa dôležité a vyrovnať sa so stratou niektorých ľudí. Ak hľadáte knihu na zamyslenie, no aj s dejom, toto je tá správna voľba.

Napriek smutnému príbehu dáva energiu do života a núti zamyslieť sa... a to doslova. Autor necháva biele strany, ktoré si môžete doplniť. Je na nich len otázka "Čo by ste robili, keby vám zostalo posledných sto dní života?"

pôvodne som túto knihu ani neplánovala čítať, príbeh u umieraní a eutanázii? nie ďakujem, ale som rada, že som zmenila názor a zobrala túto knihu do rúk. Napísať knihu o umieraní je jedna vec, ale napísať knihu tak, aby ste miestami plakali od smiechu a nie od smútku, aby ste obdivovali schopnosť autora s iróniou hľadieť aj na niečo také depresívne je vzácne. Tak ako táto kniha, z ktorej budete mať po prečítaní nie len dobrý pocit, z toho, že ste sa na to dali, ale určite si zoberiete zopár Luciových rád do života, pre mňa ostáva najnezabudnuteľnejšou radou : " Ľutujem iba jedno, že som musel zistiť, že zomieram, aby som začal žiť!" Tak neľutujte, čítajte a žijte :)