Cudzinec – Podobnosť čisto nenáhodná

Poďme si najprv povedať, o čom to je. Príbeh s prímesou tajomstva paralelne rozvíjajú dvaja rozprávači – úspešná dokumentaristka Catherine a bývalý učiteľ na dôchodku Stephen.
Catherin žije život spokojnej manželky a matky, a keby nebolo čudnej knihy, ktorú jej ktosi podhodil, tak by ho žila aj naďalej. Manžel je tu milujúcim a chápajúcim tvorom, no a syn… no dobre, veď nemusí mať každý vysokú školu a plat. Jediným problémom je len ten prekliaty román, ktorý akoby skopírovali podľa jej vlastného života. Niečo v tom románe… vlastne niečo v Catherininej minulosti je také znepokojujúce, že sa o tom nesmie nikto dozvedieť. Naozaj nikto.

To by tu ale nesmel byť Stephen. Nakoniec, ten román je jeho dielo. Autorkou je v skutočnosti jeho mŕtva žena Nancy, ale koho to zaujíma? Dôležité je, aby sa dostal k správnym ľuďom. Stephen je starý mrzutý chlap, ktorý rozotiera svoju krivdu ako výkal po ľuďoch, ktorí za nič nemôžu. Ženskú, ktorá jemu a Nancy nenávratne zničila život, treba náležite potrestať. Nesmie byť šťastná, lebo mu zabila syna.
Nesmie byť šťastná, beštia.

Asi by ste sa mi nepoďakovali, keby som vám prezradila viac. Musím však dopredu povedať,  že to ani pre vás, a ani pre autorku neboli zbytočne vyhodené peniaze. Na kurze tvorivého písania sa naučila to, čo o technike a štýle spisovateľského remesla hlásajú všetky múdre príručky. Že každý poriadny príbeh musí mať úvod, zápletku, zauzľovanie, vyvrcholenie, zvrat i záver. Že texty treba osekávať z každej strany o prívlastky a zbytočnosti (a tiež to, že veta by sa nemala začínať slovom že).
Angličanka Renée Knightová vás v troch štvrtinách textu zahrnie negatívnymi emóciami, aby na vás na konci vyvalila skvelú, aj keď trochu očakávateľnú pointu (nič skrátka nie je také, akým sa byť zdá). Vytušila som ju síce skôr, ako to mala v úmysle autorka, čo v konečnom dôsledku až tak veľmi neprekážalo. To uvoľnenie, že sa všetko vysvetlilo, prišlo presne v takej intenzite, v akej to máme my čitatelia radi. Ak totiž do príbehu zamiešate ťaživé tajomstvo, máte nielen frázu do upútavky pre vydavateľa, ale aj istotu, že ste lapili rybku na návnadu. Rybka (čitateľ) sa skrúca presne podľa krmiva, ktoré jej dávkujete, až kým si všetky postavy všetko nevysvetlia.
No dobre, možno som až tak celkom neverila okamihu, keď Stephen pochopil, ako to bolo naozaj – zdalo sa mi to byť príliš jednoduché. No kapitola o vývoji vzťahov v Catherininej rodine “po tom všetkom” bola až príliš reálna. Niečo podobné totiž zažívali aj ľudia, ktorých osobne poznám, to je však iný príbeh.
Niektoré kapitoly by sa iste dali skrátiť aj viac, no pri prvotine sa dajú mnohé nedokonalosti odpustiť. Až druhá kniha býva ozajstnou skúškou talentu, a ten Renée má. Budem sa na jej druhotinu tešiť.

Recenzovala: Adriana Jurášková
http://www.sietovka.sk/?p=11113

O knihe Cudzinec od autorky Renée Knightovej som donedávna vôbec nepočula. Až po prečítaní anotácie, ktorá ma zaujala, som si povedala, že by som si ju rada prečítala. Je to autorkina prvotina a v niektorých pasážach je to cítiť. Celkovo je to slušný priemer, ktorý mal aj svoje svetlé, aj temné miesta, no neľutujem, že som si tento príbeh prečítala. Odo mňa získal hodnotenie 3 hviezdičky.

Niekedy v sebe musíte potlačiť lásku a uchýliť sa ku krutosti, ak to má priniesť úžitok.

1* – dynamika

Kniha rozpráva príbeh dokumentaristky Catherine Ravenscroftovej, ktorá si nečakane nájde doma záhadnú knihu. Pustí sa do čítania a s hrôzou zisťuje, že udalosti, ktoré sú v nej opísané, sa naozaj stali. Všemožne sa snaží toto tajomstvo pred manželom a synom skryť, no v okamihu, ako jej vstúpi do života starec Stephen Brigstocke, je takmer nemožné udržať ho. Robí všetko pre to, aby Catherine strpčil život. Verí svojej pravde a nemieni ustúpiť, pokým nedosiahne svoje. Dielo je vystavené bravúrne. Sedela som ako na ihlách, čakajúc, čo sa ďalej udeje. Sama som si nedovolila tvrdiť, na koho strane pravda stojí, a tak som len ticho čítala. Každou kapitolou som bola zmätenejšia a napätejšia. Autorka dokonale využila okamih prekvapenia a ja som skoro spadla zo stoličky. To veľké odhalenie mi vzalo dych. Dynamika príbehu je skutočne na jednotku s hviezdičkou.

Hovorí sa, že utopenie je celkom príjemný spôsob umierania, no keď si John uvedomil, že poňho nikto nepríde, zmocnila sa ho hrôza. Posledné sily vynaložil na záchranu jej dieťaťa.

1* – rôznorodé postavy

Autorka si skutočne dala záležať na vykreslení charakterov svojich postáv. Majú hĺbku. Pre mňa najzaujímavejšou postavou je Stephen Brighstocke. Stratil syna. Rakovina ho pripravila o manželku. Práve smrť Jonathana na ňom zanechala hlboké stopy. Tajomstvo jeho pobytu v zahraničí primälo Stephena k ráznym krokom. Sprvoti som ho pokladala za blázna. No ak ste roky presvedčený o svojej pravde – krutej pravde – robíte všetko pre to, aby ste dosiahli tak veľmi požadovanú spravodlivosť. Z jednej strany som ho chápala. Prišiel o všetko, čo mu bolo drahé, a jediná osoba, ktorú z toho mohol obviňovať, bola úplne cudzia žena, ktorá mala s jeho synom románik. Stephen ju chce zničiť. A tak kúsok po kúsku snová plán, ktorý bude viesť k jej skaze. Je to naozaj komplexná postava. Zatrpknutý starý muž, ktorého jediným dôvodom žiť je pomyslenie na pomstu. Na jednej strany som ho chápala. Pretože bol presvedčený o svojom a nikto by mu to nevyvrátil, a práve preto, že si išiel za svojím cieľom, hoci som mu ho neschvaľovala, som si ho svojím spôsobom obľúbila.

Aby ste sa stali spisovateľom, dobrým spisovateľom, musíte byť odhodlaný. Byť pripravený obnažiť si dušu. Na to je potrebná veľká dávka odvahy a ja som odjakživa zbabelec.

Cathrine som spočiatku nemala rada hlavne kvôli detailom, ktoré sa postupne odhaľovali. Všetko hovorilo proti nej. Skutočne som sa z nej nevedela vysomáriť, lebo autorka ju vykreslila tak, akoby v sebe ukrývala dve osobnosti. Nie, nie je schizofrenička, ale viac vám nepoviem, pretože by som musela odkryť dôležité časti deja.

Ostatné postavy dej skvelo dopĺňali. V istých okamihoch som sa o ne obávala, keď také novinky sa nenesú ľahko.

Smutné? Skôr fatálne, keď sa to končí smrťou, nie? Ale čo, planá vyhrážka. Vôbec necíti potrebu ochrániť ju.

1* – spracovanie

Hoci má príbeh isté úskalia, autorka ho spracovala bravúrne, a preto pred ňou skladám svoj imaginárny klobúk. V druhej polke knihy bolo trochu cítiť, že je to prvotina, no celkovo to autorka zvládla naozaj skvelo. V správnych dávkach ponúka čitateľom napätie, tajomno a taktiež mnoho myšlienok, ktoré vás nútia zamyslieť sa. Čitateľa drží ako na ihlách, pretože informácie servíruje postupne. Príbeh nenudí. Od úvodu sa v ňom niečo deje. Neviete, aké je hlavné tajomstvo a to je jedným z  dôvodov, ktorý vás poháňa vpred.

V istom okamihu príbeh trochu stagnoval. Pár kapitol sa tam „nič“ nedialo a ja som dúfala, že sa to posunie. Vtedy som si hovorila: „Kde je tá dynamika?“, ale ku koncu sa znova vrátila. Táto časť ma miestami nebavila z toho dôvodu, že sa tam všetko točilo iba okolo jedného. Stále tá istá pesnička. Tieto kapitoly som mala chuť preskočiť a dostať sa k časti, ktorá ma naozaj zaujímala.

Kiež by si bola uvedomila, že neurobiť nič sa raz ukáže ako fatálna chyba.

Cudzinec je naozaj vydareným debutom anglickej autorky Renée Knightovej, ktorý vás vtiahne do deja a nepustí. Predostrie vám, aká dokáže byť ľudská krutosť, keď je človek zaslepený svojou pravdou. Ukáže vám, že tajomstvá sa skôr či neskôr odhalia a budete musieť trpieť následkami. Je to kniha, ktorá vám utkvie v pamäti a občas vás bude pri jej čítaní mraziť.

Recenzovala: Zuzana Fabianová
http://secretworldofdeepsoul.delicate-flower.com/2016/02/29/renee-knightova-cudzinec-podobnost-cisto-nenahodna/

Zaujímavé čítanie o tom, že veci, ktoré sa nám dejú, sú náhodné, ale niekedy nám niekto tie náhody pripravuje cielene a my môžeme pátrať, čo je za tým... Príbeh cudzinca začína v celkom normálnej a pokojnej rodine Catherine a Róberta s takmer dospelým synom Nicholasom. Zároveň prebieha paralelný príbeh inej, podobnej manželskej dvojice so synom v inom čase. Tie dve rodiny sa nakoniec stretnú v súčasnosti. To je v zásade dejová línia tohto napínavého príbehu.

Zaujímavé je povolanie hlavných postáv - učiteľ a investigatívna novinárka. Obe povolania môžu zapôsobiť ako bumerang. Obe, takmer perfektné rodiny nakoniec dospejú ku svojmu zlyhaniu vo výchove a to je poučné. Čitateľ musí pri tejto knihe prechádzať cez meniace sa pocity. Najprv je to odpor, až znechutenie z konania postáv, potom nepochopiteľné váhanie a súcit. Nakoniec prichádza nenávisť v tej najhroznejšej podobe dneška  - cez virtuálny internetový svet. 

Je sympatické, ako sa dôchodca učí zaobchádzať s počítačom, no zároveň ho zneužije v odpornej podobe na hranici zákona, morálne ďaleko za ňou. Toto všetko je majstrovsky opísané, až do konečného zúčtovania. Dramatická stavba literárneho diela má svoje, takmer nemenné pravidlá, podľa ktorých je poslednou fázou tvorby konečné usporiadanie vecí, záverečné upokojenie, normalizácia, spočítanie ziskov a strát zúčastnených, vrátane akejsi spoločenskej spravodlivosti.

Dúfam, že som veľa neprezradil z príbehu v knihe. Pravdu povediac, nečakal som, že ma jej dej až tak zaujme a že vzbudí toľko emócií, ale stalo sa tak, až som musel pár dní počkať s napísaním svojich dojmov, aby neboli príliš čerstvé. 

Z mojich poznámok "na okraj" vyberám:

- Keď sa spomínaný učiteľ na dôchodku dostal k svojmu prvému počítaču (dej sa odohráva v roku 2013), bol nadšený, že mu počítač daroval slobodu, o akej sa mu ani nesnívalo. Predtým nevedel, že mu niečo také chýba. Hneď sa s ním vybral na cestu do nekonečného vesmíru.

- Niečo z druhého konca spektra - okolo stola sedela skupina mládeže a na prvý pohľad všetko vyzeralo normálne, až na to, že sa nezhovárali. Nepozerali na seba. Všetky oči sklopené, prilepené k telefónom.  

- Poznámka staršieho k "statusovaniu" na sociálnych sieťach - dnešným mladým to dodáva pocit vlastnej dôležitosti.

- Nakoniec ešte posledný vzdych z úst Catherine - Kristepane, čo sme to za rodičia.

Aj z týchto ukážok je jasné, že kniha je o našej horúcej súčasnosti (2013). V príbehu nechýba bezohľadné narábanie s polopravdami, domnienkami a cielený psychický nátlak. Čitateľ si vydýchne až pri tom "záverečnom" uprataní vzťahov medzi účinkujúcimi postavami.

Recenzoval: Jozef Javurek
http://jozefjavurek.blog.sme.sk/c/407135/cudzinec-v-nas.html