Amy, moja dcéra

Obsah knihy: Amy, moja dcéra

Nadaná, inšpiratívna, ikona svojej generácie.
Amy Winehouse možno charakterizovať mnohými prívlastkami, no fanúšikovia si ju budú navždy pamätať najmä pre jej povestný dôvtip, šarm a životný elán.
Dvadsiateho tretieho júla 2011 celý svet zaskočila správa, že táto neuveriteľná žena nás opustila. Zástupy fanúšikov prišli o svoj idol, rodina stratila svoju Amy.
Ako speváčke sa jej mohol rovnať iba málokto. Osobitá skladateľská zručnosť v spojení s neuveriteľným hlasom spôsobili, že už debutový album Frank si získal srdcia poslucháčov. Postupne sa ukázalo, že toto dievča zo severného Londýna je čosi viac ako obyčajná hviezda zo sveta šoubiznisu.

Mitch Winehouse, Amin otec a dôverník, sa s jej fanúšikmi podelil o svoje zážitky. Spoznáme malú Amy, ktorú s láskou vychoval, úspešnú umelkyňu, ale aj ženu čeliacu závislosti. Každodenné príbehy a osobné spomienky postupne vytvárajú obraz milujúceho dievčaťa s čarovným hlasom. Zoznámime sa s Aminými hudobnými vzormi aj s jej tajnými snami. Strmú cestu k úspechu však lemovali temné skúsenosti so závislosťou od drog.

Z anglického originálu Amy, My Daughter (HarperCollinsPublishers, London 2012) preložil Matúš Kyčina.

Odkazy

• Vychádza kniha o Amy Winehouse

Ukážky z knihy

Vybrala fotografiu mojej matky. „Bola to skutočne krásna žena, čo povieš?“ spýtala sa. Potom podržala fotografiu s Alexom. „Len sa naňho pozri!“ zasmiala sa a v hlase jej bolo cítiť hrdosť i súrodeneckú rivalitu.
Vyberala ďalšie fotografie a ku každej mi povedala niekoľko slov. Vtedy som si pomyslel, že táto preslávená speváčka, ktorá svojím hlasom teší milióny ľudí na celom svete, je stále obyčajné dievča s vrúcnym vzťahom k rodine. V tom okamihu som bol na svoju dcéru veľmi hrdý.
Amy mala v ten deň výbornú náladu, s radosťou som sa zdržal, no približne po hodine som už naozaj musel ísť. Pred odchodom sme sa objali. Cítil som, že je to zase ona. Naberala silu, doma si zriadila telocvičňu.
„Keď sa vrátiš, skúsime v štúdiu ten duet,“ navrhla mi cestou k dverám. Obaja sme mali dve obľúbené pesničky: Fly Me to the Moon a Autumn Leaves. Amy si želala, aby sme jednu z nich spoločne naspievali. „Poriadne ich nacvičíme,“ dodala.
„Až naprší a uschne,“ zasmial som sa. Podobné plány sme totiž spriadali celé roky. Aj napriek tomu ma potešilo, že o tom opäť uvažuje. Keď som odchádzal, naposledy som jej zamával z auta.
Svoju dcéru som už živú nevidel.