Príšerne nahlas a neuveriteľne blízko

Je to veľmi zvláštna kniha, ozaj jedinečné prevedenie s fotografiami aj rôznym štýlom úpravy textu. Napriek tomu nejako som sa nie vždy vedela k nej odhodlať, kniha sa mi nečítala ľahko. Musím povedať, že vo mne vyvolala veľké spektrum emócií - znechutenie, údiv, sklamanie, smútok, nostalgiu.... Odporúčam prečítať ale nie je to kniha, ktorú by som si doma nechala v nádeji, že sa k nej vrátim.

Po 11. septembri 2001 sme boli všetci zaskočení, rozčarovaní a smutní. Ako je možné, že sa také niečo stalo. Je to téma, o ktorej sa všade veľa hovorilo, veľa písalo a veľa počúvalo. Jonathan Safran Foer vyrozprával príbeh jedného malého chlapca. Deväťročného Oskara zasiahne táto situácia viac akoby si prial. Jeho otec zomiera práve v tento deň. Začítajte sa do knihy, ktorá vypovedá o ľudskom živote a citlivosti detskej duše. Oskar putuje životom a vyrovnáva sa so svojím neľahkým údelom. Neprezradím vám viac, veď vás predsa nechcem obrať o ten pocit, keď sa človek teší na každú stránku v knihe. Táto kniha je neuveriteľná. Autor do nej vložil lásku a cit, ktorý sa prenesie aj na toho, kto túto knihu číta. "Milý čitateľ, milý knihomoľ. Dávam ti do pozornosti túto knihu. Ak poviem, že je úžasná, tak to myslím vážne. Obohatí tvoj život, rovnako ako obohatila môj. Nezľakni sa toho, koľko má strán, pretože keď sa do nej začítaš, budeš vďačný, že má práve toľko strán. Neviem, čo všetko ti mám ešte napísať, pretože sa bojím, že s každou ďalšou informáciou by som ťa obrala o potešenie s čítania."

Niekde som čítala, že kniha Príšerne nahlas a neuveriteľne blízko je „masterpiece“ oproti titulu, na ktorý sa značne ponáša – Dejiny lásky (priemerní znalci beletrie vedia, že autorka Nicole Krauss je manželkou Safrana Foera). S uvedeným výrokom by som nesúhlasila, kniha Príšerne nahlas a neuveriteľne blízko sa mi páčila prinajmenšom ako Dejiny lásky, ale určite nie viac, v mojom osobnom rebríčku ju neprekonala. Bola som veľmi zvedavá na autora a jeho písanie, keďže Nicole Krauss zbožňujem. Moje očakávania sa naplnili v pozitívnom zmysle. Obe knihy spája to, že vyšli v roku 2005 a cítiť v nich podobnú atmosféru, no obsahovo sú odlišné, v oboch (no viac v PN a NB) nájdete zaujímavé a efektné členenie textu (farebne, samostatné vety na stranách), ktoré v sebe nesie určitý význam a iné drobné záležitosti, ktoré si obľúbenci Kraussovej, či Safrana Foera všimnú a neprehliadnu. V prípade PNaNB som si okamžite zamilovala malého Oscara Shella, ktorý ma svojím vnímaním sveta, pochodmi v hlave, odlišnosťou od svojich rovesníkov, svojimi záľúbami, frankofilstvom, písaním listov (nielen Stephenovi Hawkingovi :-)) a celým svojím zjavom úplne dostal :-) Udalosťami, ktoré ho postihli (strata otca počas útoku na WTC) bol nútený dospieť trochu rýchlejšie ako bežné deti a často sa pri čítaní jeho hlášok neubránite pocitu, že toto alebo ono v žiadnom prípade nemôže z úst vypustiť malý 9ročný chalan. Všetko sa začína tým, že Oscar nachádza v jeho skrini záhadný kľúčik, pustí sa do pátrania po jeho majiteľovi a postupne sa vysporiadava so stratou svojho milovaného otca. Popritom ako sa Oscar zoznamuje s radom Blackovcov, do deja vstupujú jeho príbuzní so svojimi krehkými príbehmi, predovšetkým starí rodičia a ich zvláštna história „lásky-nelásky.“ Román môže pôsobiť nesúvisle, kúskovito a trochu chaoticky (podobne ako spomínané Dejiny lásky), no keď sa začítate a sústredíte svoju myseľ na jeho riadky, začnete chápať jeho súvislosti. Oceníte nielen nezvyčajné grafické stvárnenie tohto diela, ale nepochybne aj jeho prepracovaný a pôsobivý obsah. Napriek téme, ktorá sa nesie románom ako leitmotív nie je nudne sentimentálna, no napriek tomu vyvolá vo vás mnohé emócie. Ku knihe sa určite plánujem v budúcnosti znovu vrátiť.sa nezabúda...

S tými všetkými prázdnymi stranami, stranami len s jednou vetou, obrázkami, zakódovaným, či opraveným textom, alebo textom stále sa zužujúcim až nakoniec čítate len čierne machule plné nevypovedaných slov, je to kniha, ktorá si žije svojím vlastným životom. Ako je na zadnej strane napísané, je to román plný života. Plný života hlavných hrdinov, v ktorom dominuje samota - "Človek je asi dosť osamelý, nech je ktokoľvek." , bolesť zo straty - "Každý, kto si myslí, že sekunda je rýchlejšia ako desaťročie, neprežil môj život." , či skryté túžby - "...niekedy počujem ako mi škrípu kosti pod ťarchou všetkých tých životov, ktoré nežijem." Táto očarujúca a melancholická mozaika príbehov, ktorá sa neskôr spojí v jeden, vytvára krásnu knižku (obsahom i formou), akú ste, myslím, ešte nečítali - veď nie každá kniha má prázdne strany, ktoré mimochodom, vypovedajú viac, ako sa zdá. :-)

Táto kniha je skvelá svojou inakosťou...tým, že je písaná z pohľadu malého chlapca ale aj starého muža, či jeho ženy...tým, že je doplnená o fotky, ilustrácie, no nestráca tým na vážnosti...dostal som sa k nej úplnou náhodou a tej náhode veľmi pekne ďakujem za typ na jednu z najlepších kníh akú som kedy čítal...