Láska

"Tá láska, tak prudká, tak krehká, tak nežná, tak zúfalá..." Všetci ju poznáme, cítime jej náznaky, niekedy letmé a tiché,nečujne prichádzajúce v sklopených očiach, inokedy vrelé, vážne i pekelne bolestivé. Všetky podoby čitateľa akoby zapletali do imaginárnych sietí, z ktorých únik znamená pohladenie duše, ale aj uvedomenie si poznania- aj láska niekedy bolí. Autor opisuje najjemnejší cit nezvyčajne, nesnaží sa o pátos, ale o pochopenie vyvierajúce priamo z duše. Východiskový styčný bod Prévertovej poézie- žena, zachytená vo všetkých jej farbách. Farbách noci i rána, farbách dúhy i búrky. Taký je život. Taký je Prévert. Taká je láska...