Pavučina vášne

Ukážky z knihy

Zhruba päť dní po tom, ako mu klesla horúčka, sa v noci zobudil na vlastný hlas. Sedel na posteli, bolesť z rebier mu prenikala až do mozgu a nedovolila dýchať. Oblial ho studený pot.
Ellen, ako každú noc, spala v Jenniferinej izbe a dvere mala otvorené, aby počula, keby ju volal. Niekoľkokrát vykríkol od bolesti. Ellen hneď pribehla.
„Čo sa stalo?“ naklonila sa k nemu v tme, s rukou na jeho pleci. „Čo vás bolí?“
„Bože!“ pokúšal sa prekonať bolesť. „Bože!“
„Mali ste nočné mory?“ spytovala sa a položila mu ruku na čelo.
„Bože! Áno, nočné mory!“ zastonal znova. V sne ho obklopovali mŕtve oči a peklo boja.
„Už je dobre, nebojte sa,“ tíšila ho nežne. Pomohla mu si ľahnúť, zhrnula mu vlasy z čela. Skláňala sa nad ním štíhla mladá žena s plédom cez nočnú košeľu, husté vlasy jej padali na plecia. Videl ju dosť jasne, oči si mu privykli na tmu.
Pomaly sa upokojoval. „Zobudil som vás, prepáčte.“
„Nemusíte sa ospravedlňovať,“ pohladila ho po líci. Spomenul si, že to robila už aj predtým. „Mám chvíľu zostať?“
Pokrútil hlavou. „Už vás nechcem zdržiavať.“ Neuvedomil si, ako zdvihol ruku a odhrnul jej vlasy dozadu. Potom sa dotkol prstami jej tváre. Teplej jemnej pokožky.
Nepohla sa. Tvár jej láskali jeho nežné prsty.
„Ellen,“ zašepkal.
A potom si už ani jeden z nich nepamätal, či si on pritiahol jej hlavu, či sa ona predklonila, alebo či sa pohli zároveň. Poháňaní tou zvláštnou príťažlivosťou, čo vznikla medzi nimi v posledných dňoch. Už je to jedno, ich ústa sa spojili. Hľadali sa a objavovali. Objal ju okolo pliec. Ruky si položila na vankúš vedľa jeho tváre, zápästia na plecia.
Husté hodvábne vlasy a vôňa, čo ho prenasledovala už týždne. Krása, teplo a neha. Mäkkosť a sladká ženskosť.
„Ellen.“ Začal jej rozopínať gombíky na nočnej košeli a stiahol jej ju z pliec. Uvoľnila si ramená. Nebránila sa. Pomáhala mu a posmeľovala ho. „Ellen.“
Vzal do rúk jej prsia. Plné a pevné. Hodvábne jemné. Bradavky vztýčené. Preňho. Chce ho.
Chcela ho. Tušila, že ruky má teplé a nežné. Vedeli, kde sa jej majú dotknúť. Palcami jej hnietol bradavky a vyvolával v nej sladký závrat, stúpal jej do hrdla a vnikol do jej lona.
„Ellen.“ Zahľadel sa do jej zatienených očí. Vystrela ruky, ale neodtiahla sa od neho. Odhodil posteľnú prikrývku. Zavrtela sa a nočná košeľa sa zosunula na zem. Prijala jeho pozvanie a vkĺzla do postele. Zakryl ju, obrátil sa k nej a zahryzol si do pery.
Len čo sa jej dotkol, cítil, aká je horúca, cítil poddajnosť a dychtivosť, s akou hľadala jeho ústa v tme. Bola horúca, mäkká, pekne tvarovaná. Túžila po ňom. Nehrala to ako početné kurtizány, s ktorými spával v minulosti, prejavovala horúcu oddanosť ženy milencovi.
Pritúlila sa k nemu a vnímala teplo a dĺžku jeho nôh, objatie, ústa na svojich perách. Ani nepomyslela, že by sa odtiahla. Po tomto predsa vždy túžila. Odovzdala sa mu žiadostivo a bezpodmienečne. Vždy ho chcela. Vždy ho ľúbila. Niekde v sebe nosí obrovský žiaľ, on ho z nej sníme.
Prikryl jej ústa svojimi, jazykom prešiel po perách a nakoniec ním vkĺzol do teplej vlhkej jaskynky. Bola nádherná. Taká ženská. Horúca, žiadostivá žena. Žiadostivá a horúca len preňho. Stenajúca.
Chce ju. Bože, ako ju chce. Chcel ju už celé dni, týždne. Celý život. Vždy chcel len ju. Vždy ju hľadal. Len ju. Rozvášnil sa.
A stiahol ju do postele pod seba. Ťažkopádne sa vytiahol nad ňu, chvíľu zostal bez pohybu, kým nepotlačil bolesť. Nevládal sa vztýčiť nad ňu. Celou váhou ju drvil na matraci.
Nesťažovala sa. Objala ho, otvorila sa mu, kolená mu pritisla na driek a zdvihla k nemu tvár.
„Ellen.“ Pobozkal ju. Hlboko, veľmi hlboko. Hladkal jej hrejivé boky, prsia, štíhly driek, a zastavil sa na ženských krivkách zadku a bokov.
A ešte nižšie. Objala ho stehnami. A tak ju v tme našiel, tú bránu slasti, hlavu si skryl do jej hodvábnych vlasov, a vkĺzol do požehnanej hlbokej horúčavy.
Obaja zastenali.
„Dominic, Dominic.“
Rukami blúdila po jeho chrbte okolo obväzov, vypla sa, aby ho mohla lepšie prijať, vyšla mu v ústrety. Zaťal zuby, zatvoril oči a nechal ju, aby prevzala kontrolu.
„Áno. Ach, prosím. Áno.“
„Ellen, to je nádherné. Ach, láska moja.“
„Áno. Dominic. Prosím. Ach, prosím.“
Našli spoločný rytmus. Zaboril ruky do jej vlasov a znova si vzal jej ústa.
„Áno, takto. Ach, áno. Dominic.“ Milovala ho a on miloval ju. Bolo to tak, ako to malo byť. Ako to vždy malo byť. Dominic miluje ju a ona jeho. Bez váhania. Len dávať a dostávať. Spoločne. Milovať. Áno. Ach, áno. Vždy to v kútiku duše tušila.
Znova si zaboril tvár do jej vlasov a vnáral sa do nej, až kým sa v nej nerozplynul úplne – skončil skôr, ako by chcel, a ani nevedel, či aj ona dosiahla vrchol. Vzal si všetko, čo mu mohla ponúknuť, a vydal zo seba všetko, až kým neležal na nej vyčerpaný a prázdny, mliaždiac ju celou váhou.
Odtiahol sa a pevne si zahryzol do pery, aby náhodou nezastenal. Jedno rameno jej podložil pod hlavu a starostlivo ich zakryl. Zbadal jej doširoka roztvorené oči.
„Neublížil som ti?“ spýtal sa a odhŕňal jej voľnou rukou vlasy z tváre.
„Nie.“ Ľahko mu prstom prešla po spodnej pere a zavrela oči.
Bola ohromená, vyprázdnená, sklamaná. Ešte nebola pripravená, aby sa rozdelili. A napriek tomu pociťovala úľavu. Teplé vyžarovanie. Zadosťučinenie. Stal sa jej milencom. Miluje ju. Vstúpil do nej. Ešte stále prežívala to chvenie a bodavú bolesť. A rameno okolo nej. Dýchala v jeho teple.
Miluje ho.
Zaspala okamžite. Dýchala rovnomerne a pravidelne. Dominic zadržiaval dych, čakal na návrat bolesti, dúfal však, že keď zostane pokojne ležať, nepríde.
A zároveň ju s obdivom pozoroval. Čudoval sa sám sebe, že až do tejto noci ju vlastne nepoznal. Už dlho ju mal rád, vážil si ju a obdivoval. Cítil aj akúsi nechcenú príťažlivosť. V skutočnosti ju však nepoznal. Celé tie tri týždne, keď bezmocne ležal v posteli a bol na nej závislý, cítil šťastie a spokojnosť, len keď sa pohybovala v jeho blízkosti. A predsa ju nespoznal. Deň za dňom ho to k nej čoraz viac priťahovalo. Uvedomoval si jej krásu, jemnosť a silu charakteru a prial si, aby sa tieto dni nikdy neskončili. A napriek tomu ju nespoznal.
Hľadal ju celé roky. Tvrdohlavo ju hľadal v mladých dievčatách, krehkých a odkázaných naňho. Ona však už nie je dievča. Jednoducho ju nerozpoznal.
A napriek tomu je tu, v jeho posteli, v jeho objatí, rozpálená milovaním s ním. Žena jeho života. Láska jeho života. Ellen.
Pokúsil sa o hlbšie nadýchnutie. Bolesť ustupovala.
Vždy bola taká vášnivá? Aj s Charliem?
Nie, nie, nie. Nie! Lord Eden krútil nesúhlasne hlavou a zatínal zuby. Nie teraz. Nie toto meno. Ešte nie. Ešte nie je pripravený.
Uprene hľadel na Ellen a nepochyboval o tom, že toto nie je len nejaké krátke vzplanutie. Miluje ju. Práve mu dala všetko a nepožadovala za to nič. On jej to však dá. Všetko, čo má. Seba. Všetko bude patriť jej. Hľadal ju celý život. Teraz, keď ju našiel, všetko, čo má, všetko, čím je, všetko patrí len jej.
Ellen.
Bolesť zmizla. Ellenine teplé a hladké nohy vedľa jeho nôh. znova zacítil jej vôňu. Voňala veľmi, veľmi dobre.