Vojvodova pomsta

- Justin Alastair mi prišiel na začiatku knihy ako gay. Naleštené nechty, vejáre, napúdrované vlasy, či parochne. Viem, že vtedy bola taká móda, ale fuj. A tie rozhovory s jeho priateľom. Skôr mi to prišlo akoby sa rozprávali dve ženy. Chýbal mi tam taktiež pohľad zo strany hlavnej hrdinky. Ako sa cíti, keď sa musí prezliekať za chlapca. Či je naozaj taká závislá na Justinovi alebo takú naivku len hrá. ALE okolo strany 100 sa to rozbehlo. (Som rada, že sa riadim pravidlom - knihu dočítať až do konca, ak nie hneď, tak raz). Aj keď mala kniha nudný začiatok, potom sa to rozbehlo. Rupert, sa mi páčil. Dúfala som, že sa dajú dokopy. Okolo strany 200 mi začal byť sympatický aj Justin, vojvoda z Avonu, jeho sestra a všetci zúčastnení. - Musím sa priznať, že pri listoch od Léonie mi aj slzička ukápla. Z toho vyplýva, že aj jemne knihy, bez vulgárnosti, erotiky sa dajú čítať. Ale hlavný hrdinovia sa musia vidieť viac ako 3x za celú knihu. (Už som čítala aj takú knihu, že sa videli asi len 3x a nakoniec sa dali dokopy. To akože kedy sa stihli zamilovať? ) Ale to sem nepatrí táto kniha je lepšia ako dobrá.

Kniha sa veľmi dobre číta. Autorka svoje dielo okorenila veľkou dávkou sarkazmu, čo vyvolalo množstvo úsmevných situácií a tie boli príjemným osviežením deja. Naviac používa krásne opisy - doby, okolia, ľudí...

Vidno totiž, že G. Heyer je stará škola, nenasiaknutá dneškom, ako by aj, keď zomrela pred 40 rokmi, a preto sa v knihe nemohli odzrkadliť niektoré neblahé vplyvy dnešnej ČK. Hoci túto knihu autorka napísala v 24 rokoch, dala si záležať na dobových nuansách, ich pestrej nevulgárnej reči a vykreslila jednu z najnápadnejších hrdiniek, akú si dokážem predstaviť. Zápletka klasická, ale jej poňatie a vyfarbovanie každej skladačky deja celkom šarmantné tak, ako aj iskrivé dialógy popretkávané vtipom.

Prijemne citanie na dlhe zimne vecery. Lahko sa cita, pobavi. Hoc clovek uz podla opiosov a znakov tusi ako to vsetko nakoniec dopadne, je to super citanie pre nezne pohlavie.

Zaujímavý príbeh, niečo iné ako "klasické" romantické príbehy.

no kniha je celkom fajn... urtčite lepšia ako láska a vzdor... ale čo ma zarazilo je, že sa tam dvakrát opakuje kapitola 26.. takže knižka má o nejakých 20 strán menej.. no to sa teda IKAR zase raz ukázal..