Môj príbeh z háremu

Ukážky z knihy

Pootvorila som dvere. Bola to stráž v uniforme. Muž mal oblečený sivý vlnený kabát s golierom a na hlave narazenú smiešnu čiapku. Otvorila som dvere dokorán a strážnik sa zháčil, keď ma videl v nočnej košeli.

„Nie ste pripravená?“

„Pripravená na čo?“

„Rýchlo sa pripravte. Máte na to päť minút.“

Keďže mi nepovedal, čo sa deje, mala som iba jednu otázku. Každý predsa potrebuje vedieť, na čo sa má pripraviť, ak ho žiadajú, aby sa pripravil.

„Čo si mám obliecť?“

„Oblečte si šaty. Nedávajte si topánky na vysokých podpätkoch. Žiaden mejkap. Za päť minút musíte byť hotová a vyrazíme.“

Chcela som sa rozbehnúť do Arinej izby, ale uvedomila som si, že skoro ráno odletela vybaviť niečo do Štátov a išla aj po nejaké nové dievčatá. Ubezpečovala ma, že to bude v pohode, ak zostaneme v paláci samy, a že sa vráti ešte pred naším odletom, aby dohliadla na to, že všetko pôjde hladko. Pozrela som sa na Destiny, ktorá sa tiež neveriacky pozerala. Viditeľne sa jej uľavilo, že sa to netýka jej, ale mňa.

O desať minút som už išla so strážnikom k hlavnému východu a nasadla do čierneho Mercedesu s dymovými oknami. Bolo ho cítiť novotou a kožou.

„Kam ideme?“

Strážnik sa robil, že ma nepočuje. Zobral telefón, vyťukal číslo a začal hovoriť po malajsky. Títo ochrankári boli záhadní, všade bolo veľa tajných. Čo si asi mysleli o dievčatách, ktoré celé dni prevážali?

Divné, ale bola som pokojná. Uložila som sa na sedadle. Pozerala som von oknom a sledovala okolie. Bola som duchom neprítomná, vnímala som iba zvuk. Prechádzali sme džungľou a potom sa scenéria zmenila, ocitli sme sa v meste, míňali sme jednu aleju za druhou. Celý čas, čo som v Bruneji, som za múrmi alebo za oknom.

Zastavili sme pri zadnom vchode budovy plnej kancelárií. Bola to vysoká stavba, akási škatuľa z ocele a zo skla. Strážnik ma odovzdal ďalšiemu ochrankárovi, ktorý ma bez slova vyviezol hore výťahom, viedol ma po chodbe a potom sme zabočili do miestnosti. Ponúkol mi pohár vody a nechal ma tam. Vyšiel a zamkol za sebou dvere. Interiér bol iný, ako by človek očakával v kancelárskych priestoroch. Očakávala som, že ma odviedli do kancelárie, no namiesto toho som sedela v miestnosti, ktorá bola zariadená podobne ako palác, v štýle Ľudovíta XIV. Vyzeralo to, ako keby bol princov interiérový dizajnér rozdvojená osobnosť. Na masívnom mahagónovom stole boli vystavené fotografie princových žien a detí. Obzrela som si ich a snažila sa vydedukovať, aký asi majú život.

Osoba, ktorá bola na fotkách najčastejšie, bol mladý muž, ktorý vyzeral ako obrovské dieťa, navlečené v úbore na pólo. Bol to princ Hakeem, Robinov najstarší syn? Tento obor predsa nemohol byť princov potomok. Hakeem mi pripomínal Francisa v Pee-weeho veľkom dobrodružstve. Predstavovala som si namysleného tínedžera, ako sedí vo vani veľkej ako bazén a hrá sa s modelmi vojnových lodí.

Ženy na fotografiách boli krásne, aj keď z nich nebolo vidieť viac ako rúž na perách. Boli zahalené v brokátových sutanách a hlavy mali omotané v priesvitných šatkách. Sú to princove ženy? Bolo tam aj malé dievčatko s vrkočom. Rozmýšľala som, odkedy už musia nosiť šatky na hlave. Bola to princova dcéra? Princ nebol na žiadnej fotke so ženami, našla som ho na jednej či dvoch s Hakeemom.

Nevedela som, na koho čakám, iba som dúfala, že na Robina. Vyznelo to zvláštne, keď si predstavím, že som pozerala na všetky Robinove ženy, kým som čakala na neho. Po toľkých nociach strávených v paláci som si nemohla nevšimnúť, že princ má okolo seba húfy žien. Usadila som sa na diváne v atraktívnej póze. Snažila som sa, aby som vyzerala uvoľnene, aj keď mi to veľmi nešlo, pretože klíma v miestnosti mrazila, až som sa čudovala, že nevidím vlastný dych. Zlaté hodiny na stole ukazovali, že už prešlo desať minút, potom polhodina. Už som nevydržala sedieť v nijakej póze, skrčila som si kolená pod šaty a šúchala som si ruky, na ktorých mi naskakovali zimomriavky. Schúlila som sa do klbka, no bola som pripravená vzpriamiť sa a vyzerať sexy, hneď ako spozorujem nejaké náznaky, že sa niekto blíži. Lenže dvere boli stále zatvorené, zámka zamknutá