Bol som posledný Hitlerov vojak

Krásny príbeh chlapca Güntera Lucksa, v ktorom môžme vidieť premenu chlapca - na životom zničeného chlapa-vojaka. Ideály a nádeje, ktoré vkladal do Vodcu sa časom niekam vytratili-do každodennej bolesti, krvou zmáčaného obrazu vojny, do hladu, strachu a rezignácie. Príbeh prvej lásky, ktorú zažil počas zajatia v Rusku je príjemným spestrením rozprávania plného trápenia. Túto knihu som čítala už viac krát a vždy sa našlo niečo nové, čo ma zaujalo. Knihu odporúčam každému, je to príjemné čítanie, iný pohľad na vojnu a dozvedáme sa nové skutočnosti o zajateckých táboroch a živote nemeckých vojakov nich.

Hnusný nacista, esesák a vrah alebo detská obeť nacistickej indoktrinácie? Toto je otázka, ktorá akoby mimochodom vyplynula z knihy Güntera Lucksa o jeho vlastnom osude. Spoluautorom knihy je Harald Stutte, nemecký novinár, ktorý si v roku 2005 prečítal rukopis pamäti Güntera Lucksa, doručený jeho redakcii - po preštudovaní hrubej obálky dospel k názoru, že životný príbeh šestnásťročného príslušníka Waffen-SS má čo povedať aj dnešnému čitateľovi. Günter Lucks pochádzal z rodiny socialistov a komunistov, ktorí svoje presvedčenie nestratili ani počas nacistickej diktatúry, len ho dobre tajili pred vonkajším svetom. Sám Günter aj napriek rodinnej antinacistickej atmosfére označil sám seba, vo svojom tínedžerskom veku, za presvedčeného nacistu, ktorý ani v najmenšom nepochyboval o správnosti tohto svetonázoru. Jeho presvedčenie, ktoré mu nedovoľovalo protestovať, ho tesne pred koncom vojny priviedlo do náručia Zbraní SS, hoci sa mali spolu s veľkou skupinou vrstovníkov pôvodne stať prislušníkmi Wehrmachtu. Vstúpiť do Waffen-SS odmietol z 1400 príslušníkov Hitler-Jugend len jeden z chlapcov. Günter Lucks vtedy predpokladal, že odmietnutie služby bude mať pre jeho kamaráta negatívne následky - neuvedomoval si, že sa stane pravý opak. Až neskôr sa dozvedel, že sa stačilo vyhovoriť na nesúhlas rodičov, ktorý ako mladistvý potreboval, a bol by sa vyhol tetovaniu na ľavej ruke, ktoré mu následne zaistilo mnoho horúcich chvíľ. Namiesto toho pociťoval Günter Lucks hrdosť na fakt, že sa stal členom elitných jednotiek. Jeho nadšenie pramenilo z romantických predstav o obrane vlasti a národa, ktoré mu roky vtĺkali do hlavy a on ich nekriticky prijímal. No už čoskoro začal strácať všetky ilúzie: s každým zabitým spolubojovníkom, s každým zastreleným nepriateľom sa dostával do reality, ktorá ho naplno zastihla vo chvíli, keď s ťažkým zranením skončil ako zajatec v rukách sovietov. Nasledujúcich niekoľko rokov, strávených v rôznych zajateckých táboroch po európskej časti Sovietskeho zväzu, Günter Lucks opísal v dvoch tretinách knihy, pričom sa stretol s rôznymi prístupmi: od týrania, cez hlad až po relatívne slušné podmienky, ktoré boli ale determinované vytetovanou krvnou skupinou v podpazuší, ktoré mu zároveň aj odďaľovalo termín prepustenia. Okrem ťažkých chvíľ zažil Günter v Sovietskom Zväze aj svoje prvé vzplanutie lásky. Zamiloval sa do mladej Moskovčanky, ktorá jeho city opätovala, pričom málo chýbalo a Günter Lucks by ostal dobrovoľne v ZSSR. Pekná kniha, ktorá okrem životného príbehu ako i názorovej premeny Güntera Lucksa a hore uvedenej otázky prináša aj svedectvo, a to nielen o fungovaní zajateckých táborov, ale aj o samotnom živote v povojnovom ZSSR.