Už viem, že chcem teba

Obsah knihy: Už viem, že chcem teba

V románe Už viem, že chcem teba sa spisovateľka Ružena Sherhauferová dotkla háklivej témy, o ktorej sa v súčasnosti veľa hovorí – alkoholizmu. Hlavnými hrdinkami sú priateľky od detstva Danka (Donča) a Janka. Obe skončili vysokú školu a začali pracovať.
Donča, výnimočne krásna žena, si rada vypije, ani v dospelosti sa nevie vyrovnať so svojím detstvom. Je to rozporuplná osobnosť, vo vnútri slabá, nevyrovnaná. Otec, s ktorým sa matka rozviedla, bol alkoholik a matka si stále vodila do bytu priateľov. Napriek tomu, že Donča si našla milého a dobrého priateľa Olivera, podvádzala ho a stretávala sa s pochybnými ľuďmi.
Janka má zas pokojnú, vyrovnanú povahu a snaží sa jej pomôcť. Žiaľ, keď ide o dedičný alkoholizmus, takejto neresti sa dá ťažko zbaviť... Donča dopláca na svoje nerozvážne konanie – znásilnia ju a čaká dieťa, ktoré nemusí byť Oliverovo. Keď ju zrazí auto a utrpí vážne poranenia, začína sa boj o jej život. Navyše na svet prišla cisárskym rezom malá Danielka. Janka ako dobrá priateľka neváha a je ochotná vzdať sa dobrého pracovného miesta, len aby Oliverovi pomohla. Situácia sa skomplikuje tým, že Janka sa zaľúbi do Olivera. Podarí sa Donči dostať z područia alkoholu? Prekoná Janka svoje city k Oliverovi? A čo bude s malou Danielkou? Ako sa skončí vrúcny príbeh o priateľstve a láske?

Odkazy

• Už viem, že chcem teba

Ukážky z knihy

„Čooo?“ Zbledla som ako stena, telo ma prestalo poslúchať a hrdlo nevydalo ani hlások. „Moja Danielka, môj drahý Oliver...“ všetko bolo odrazu neuveriteľne ťažké a komplikované. Môj život asi najviac. Zhrbila som sa od potláčanej bolesti, ale on zrazu urobil pohyb rukou, akoby sa mi chcel prstami dotknúť tváre. Oči mal ako najhlbšia studňa, ibaže som v nich videla smútok. Stuhla som, po chrbte mi prešli zimomriavky. Veľmi som ten dotyk potrebovala... No keď ruku odtiahol a pozrel kamsi do kúta, opantalo ma také sklamanie, že som sa prudko otočila k výlevke, aby som naplno pustila vodu. Poriadne ma ostriekala. Ale aj jeho. A nech! Bola by som prisahala, že Oliverova tvár bola plná lásky. „Ale prečo?“ Srdce mi bilo opreteky. „Prečo sa ma nedotkol...?“