Škola noci 1: Označená

Ela

Knižný svet ovládli nesmrteľné, krásne a mocné bytosti. V žiadnom prípade dokonalé, ale omylné, no schopné vyriešiť svoje omyly s eleganciou – preto ich máme tak radi. Upíri priťahujú našu imagináciu, vyvolávajú túžbu, odporujúcu nášmu pudu sebazáchovy – zrazu si uvedomíme, že milujeme čosi nebezpečné, čosi ... neľudské. Napriek tomu s ľudskou tvárou.

Že dve zdanlivo celkom odlišné bytosti môžu spolu vytvoriť harmóniu, ukázala už Bella v Súmraku Stephenie Meyerovej. Ľudské vlastnosti a predovšetkým city sú tým, čo napriek opačnému predpokladu spája ľudí a nesmrteľných. Takýto záver sa dá urobiť po prečítaní dojímavého Súmraku i z príbehov romantického trojuholníka v Upírskych denníkoch.

Škola noci však prináša iný typ príbehu, plný lásky, ktorá tečie žilami, plný krvi, ktorú cítiť naozaj blízko. A ľudí s vlastnosťami upírov, nie naopak. Menej romantiky, no stále dosť, aby rozplakala, viac akcie, no nie toľko, aby unavila a postavy, ktoré by ste určite (ne)chceli stretnúť. Mimochodom, záporáci vôbec nie sú záporní a klaďasi vedia celkom nepríjemne prekvapiť.
Čo majú teda spoločné Súmrak, Upírske denníky a Škola Noci?
Upírov. Tu podobnosť končí.
Čo ich odlišuje?
Hlavné hrdinky.
Bella je sympaticky nedokonalá, Elena zdanlivo dokonalá a Zoey, nuž Zoey je občas riadna mrcha.
Trochu povrchná, trochu malicherná, trochu oportunistická, jemne vypočítavá, ale veľmi svojská a so „šťastím“ na nepríjemné situácie a príhodné náhody. Dokáže si zmenežovať troch frajerov, nakloniť nepriateľa a popritom sa učiť za čarodejnicu... a keby sme ju náhodou pre túto neuveriteľnú bezchybnosť v konaní prestávali mať radi, žiadny strach, z piedestála slávy a obľúbenosti padá takmer tak často ako Harry Potter. Čarodejnica a upírka? Zdá sa to príliš? Vôbec nie!

Škola Noci je výnimočná svojím podtextom, ktorý popod dejovú líniu vinie striebornú niť mágie a mystiky. Upírske náboženstvo, viera v bohyňu Nyx (zosobnenú Noc) mnoho vysvetľuje a dáva príbehu tajomný nádych, hoci je z jeho rituálov cítiť, že sa autorky inšpirovali wiccou (keltským čarodejníctvom).

Kým Bella a Elena zostávajú do poslednej chvíle (alebo do poslednej možnosti zostať) ľuďmi, Zoey je upírka ... Potenciálna upírka. V svete Školy Noci sa upíri nemusia ukrývať, naopak ich existencia je braná ako samozrejmosť a sú ctení pre poznanie i moc. Dalo by sa povedať, že upíri riadia svet. Ich odlišnosť od človeka je v stavbe DNA a premena je dlhodobý proces, ktorý niekedy končí desivou smrťou.
Tí, ktorí sú poznamenaní, sa musia okamžite vydať do Školy Noci, špeciálnej internátnej školy určenej pre tých, u ktorých zmena začala a musí byť kontrolovaná.

Upíri v procese premeny žijú ako iní študenti – majú svoje povinnosti na hodinách (ktoré sú však celkom iné ako v ľudských školách), svoje školské elitné kluby, párty, priateľstvá a zrady. Iba s výnimkou, že tu sú zapojené ďalšie neznáme kvality – duchovia z iných svetov, bohovia, zombie a večná túžba po krvi, ktorá je dosť silná, aby ste vysali svojho bývalého. Áno, kým v Súmraku a Denníkoch sa „krehké ľudské ženy“ mali na pozore pred „silnými neodolateľnými upírmi“, v Škole Noci sú to muži, najmä jeden, ktorý je neustále v ohrození (alebo v bezvedomí). :-)

Školu Noci by sa dalo vytknúť snáď iba to, že sa občas príbeh príliš rúti k záveru. Až sa zdá, že majú autorky predpísaný počet strán. Koniec potom pôsobí zbrklo a unáhlene a my sa môžeme pýtať: To je všetko? A takto to skončilo?

Neskončilo.

Sága o upírskej akadémii zatiaľ vyšla v angličtine po svoje šieste pokračovanie, chystá sa však ďalších šesť a dokonca seriál na motívy kníh, máme sa teda na čo tešiť, ak si autorky (matka a dcéra) nedovolia spadnúť do klišé a budú naďalej zásobené dobrými nápadmi (a novými upírmi).

Ak sa vám Bellin alebo Elenin svet páčil, ale prosto potrebujete viac upírov v jednom príbehu, viac intríg, viac zmätku a viac zábavy, vstúpte do tejto školy a berte si s chuťou.



Monika

Myslela som si, že kniha bude viac zameraná na upírsku tématiku, ale po prečítaní som zistila, že to ani tak netvorí hlavnú tému, ale je to tam skôr na spestrenie deja.

Začiatok knihy sa mi zdal trocha chaotický, hneď sme vbehli rovno do deja a chýbal mi tam nejaký úvod.
Bolo vidieť, že to bolo písané nejakým teenagerom, pretože to bolo celé písané takým typickým teenagerským ,,jazykom“ (mne veľmi blízkym), či to boli niektoré tie hlášky, slangy alebo samotné vety. Od začiatku to vyzeralo ako nejaký typický teenagerský denník: problémy s rodičmi, chalanom, škola... Preto som sa niekedy vedela dobre vžiť do danej situácie. Ale všeobecne ten začiatok nebol príliš pútavý, nebola to jedna z kníh pri ktorej by som dychtivo pretáčala stránku za stránkou, ale bola som zvedavá ako to bude pokračovať, keď pôjde Zoey (hlavná hrdinka) do školy pre upírov.

Prvýkrát ma to najviac zaujalo, keď Zoey odpadla a jej duša sa vnášala mimo tela a stretla sa s bohyňou Nyx.
Potom prišla do novej školy. Typické problémy v novej škole, strach či zapadne, aké to tam bude, či si tam nájde nejakých priateľov, potom ako na každej škole, aj tu je nejaká namyslená baba čo sa hrá na kráľovnú školy a strpčuje jej a ostatným život a k tomu sa zaľúbi do jej expriateľa, ktorý je najkrajším chalanom školy, potom ju zradí najlepšia priateľka. Proste typické problémy asi každej teenagerky. Nebyť toho, že tam do deja vsunuli upírov, bohov, duchov atď, bolo by to úplne ako nejaká typická otrepaná teenagerská kniha alebo film. Najviac sa mi páčili posledné kapitoly, zaujal ma aj názor na vieru a náboženstvo, ktorý bol v knihe a obrady, ktoré tam vykonávali. Bolo to niečím iné, ako v ostatných knihách. A práve, keď sa to konečne rozbehlo a začalo to byť zaujímavé, sa to celé skončilo.
Takže nakoniec mi vlastne celá kniha prišla ako nejaký úvod, tak som aj zvedavá ako to bude pokračovať, lebo to ostalo také načaté.

Veľmi rýchlo sa to ale číta, takže ak chcete skôr dlhšiu knihu tak siahnite radšej po niečom inom, alebo počkajte kým vyjde aj pokračovanie a potom si to prečítajte dokopy.
Určite to nie je kniha pre chalanov, aj keď sa tam vyskytujú upíry, je to skôr pre dievčatá v teenagerskom veku, t.j. 12-17 rokov.

V skratke - Kniha bola fajn, mne sa to pomerne páčilo. Lenže sa to veľmi rýchlo čítalo a väčšinou chce čitateľ niečo dlhšie. A tým pádom by som to kamoškám odporučila až keď bude aj nejaké pokračovanie a potom nech si to prečítajú cele. Určite by som o knihe potom povedala kamoškám čo čítali twilight ságu, keďže obidve knihy spájajú upíry a sú to skôr baby v mojom veku. Pretože ako som písala je to skôr ako nejaká teenagerska kniha. A preto si myslím, že by sa im to spojenie teenagerskeho sveta so svetom upírov, bohov a duchov páčilo.

Michaela

Som naozaj nadšená, že som si mohla knihu prečítať medzi prvými. Akonáhle som sa ponorila do tohto sveta, nemohla som ju pustiť z ruky na veľmi dlhý čas. Predstavuje to pre mňa niečo ako spojenie mojich dvoch obľúbených knižných sérií Harryho Pottera a Twilight, magická škola pre pár vyvolených, a upíry v jednom a tom istom diele, čo iné by som si mohla priať. Určite ju odporučím všetkým svojim priateľom.

„Označená“ je úvodná kniha ďalšej úspešnej upírskej ságy Škola Noci, ktorú sa rozhodne oplatí prečítať. Verím že si ju zamilujú nielen milovníci upírskej tematiky, ale aj všetci tínedžeri. Je to predsa písané pre nás. Celý príbeh je písaný dvoma autorkami, z čoho P.C. Castová je skúsená talentovaná spisovateľka a jej dcéra Kristin obohatila knihu typickým tínedžerským slovníkom, ktorý čitateľa prekvapí a zároveň pobaví. Kniha sa odohráva vo svete, v ktorom sa v dôsledku zmien v DNA niekoľkí tínedžeri menia na upírov. Číta sa jednoducho a rýchlo. Je písaná dynamicky a nezdržiava zbytočnými zdĺhavými opismi, ktoré tínedžerov zvyčajne tak nudia a odrádzajú, takže vás strhne priamo do deja hneď od začiatku a nepustí vás, kým nedočítate poslednú vetu. Jednoducho to musíte prečítať. Celé sa to začína na jednej z amerických škôl v Tulse. Šestnásťročnú Zoey Redbirdovú označí upírsky Hľadač a následne sa u nej začína premena na upírske mláďa. Preto je dôležité, aby sa dostala do Domu noci, kde sa bude štyri roky pripravovať na superzmenu. Samozrejme len v prípade, že túto zmenu jej organizmus neodmietne, ako sa nanešťastie stáva u nejedného z jej spolužiakov. Pre Zoey však nie je jednoduché už len dostať sa do tejto školy. Jej rodičia, ktorí patria medzi Ľudí viery, samozrejme nechcú dovoliť, aby sa z ich dieťaťa stal upír, a tak vymýšľajú rôzne zúfalé pokusy ako Zoey udržať doma. Iná možnosť ako nastúpiť do Školy noci tu však nie je, a tak Zoey uteká z domu.
Do Školy noci prichádza s nádejou, že po nezhodách v rodine a škole konečne nájde miesto, kam by mohla zapadnúť. O čom by však bola kniha keby sa jej to tak rýchlo podarilo. Zoey si síce rýchlo nájde skupinku priateľov, ktorí kvôli nej riskujú a podporujú ju v každom smere, no ešte rýchlejšie si na novej škole nájde nepriateľov. A to na tých najnevhodnejších miestach. Zoey totiž nie je obyčajné upírske mláďa. Bohyňa Nyx ju obdarila nezvyčajnými schopnosťami, ktoré hneď na prvý pohľad prezrádza jej nezvyčajné znamenie, vďaka ktorému sa stáva terčom pozornosti na každom mieste.

Kniha však nie je len o problémoch týkajúcich sa zmeny na upíra. Zoey musí riešiť typické tínedžerské problémy, ako závisť, žiarlivosť, spory so svojou ľudskou priateľkou alebo so svojím takmer bývalým chlapcom. Navyše o ňu javí záujem aj najkrajší chlapec z Školy noci, ktorého by sme jej všetky závideli, keby si na neho nerobila nároky Zoeyna úhlavná nepriateľka a zároveň vedúca elitnej skupiny študentov. Zoey sa však nedá tak ľahko zastrašiť. Spolu so svojimi priateľmi žiada bohyňu Nyx o pomoc a následne... ale nie, nebudem vám to celé prezrádzať. Pri tom všetkom sa musí učiť nové predmety, ako sociológia upírov, šerm alebo jazdectvo, ktoré jej môžu tínedžeri na normálnych školách len závidieť. Vyučovanie začína o ôsmej večer, končí o tretej ráno a „obed“ je uprostred noci.

To však zďaleka nie je koniec. Vďaka svojim schopnostiam sa sama stáva vedúcou najvýznamnejšej skupiny študentov a s tým na ňu pripadá aj ďalšia váha zodpovednosti. Musí obhájiť svoje zásady a tiež viesť študentov podľa pravidiel bohyne. Našťastie na to nie je sama a jej priatelia ju naďalej podporujú.
A my môžeme len čakať na ďalšie pokračovanie. Aby sme sa znova ponorili do sveta plného mladých očarujúcich upírov.

Stanislava (admin twilight.sk)

V prvom rade je dôležité povedať, že séria „Škola noci“ skutočne nie je myslená pre moju vekovú kategóriu, každopádne mi to ale nezabránilo si túto knihu v podstate užívať. Počas celého čítania je úplne zrejmé, že na príbehu pracovala matka s dcérou. Je totiž neodškriepiteľné, že obsahuje slang, výrazy, správanie, dokonca celebrity a všetko, čo je momentálne aktuálne pre mladšiu generáciu (pričom samozrejme treba chváliť aj prekladateľa). Som presvedčená, že množstvo mladých slečien sa v takomto prostredí nájde. Dosiaľ som nečítala knihu, ktorá by tak očividne pozdvihovala dôležitosť ovládania faktov a výrazov ako „baleríny“, „ čierna zoštíhľuje“ a podobne. To je však aj dôvod, prečo je kniha obmedzená pre čitateľov do istého veku. Staršieho čitateľa svojou jednoduchosťou, miestami gýčovosťou odpudzuje. Tu sa už ale vyskytuje ďalšia otázka, ktorá by mohla zaujímať trošku prúdernejších rodičov mladých čitateliek: V knihe sa totiž až trošku priotvorene narába so sexom a všetkým čo k tomu patrí. Pre dnešnú generáciu asi normálne, ničmenej ma frekvencia použitia slova „orál“ a celkovo narábanie so sexualitou celkom prekvapilo. Jedná sa teda o hotovú lahôdku pre kresťansky založených rodičov: nadprirodzené bytosti, mágia, cudzie božstvá, sex a homosexualita na jednom mieste.

Ako negatívum tejto knihy vnímam hlavne „miešanie hrušiek s jablkami“. Spojenie upírov, gréckych bohov, kňažiek, indiánskej mágie a podobne na mňa pôsobí trošku rušivo, tvrdenia ako Shakespeare bol upírom sú, keď nič iné, hodné pousmiatia.

Čítanie samozrejme nebolo vôbec zložité, možné otázky čitateľa sa vo väčšine prípadov prakticky zodpovedajú samé. V tomto smere by som však vytkla nedostatok záujmu hlavnej predstaviteľky pre všetky nové veci, ktorými prechádza. Neviem si predstaviť, že by s faktom, že sa ocitla v úplne novom svete a že sa stala nadprirodzenou bytosťou, narábala tak jednoducho, takmer bez záujmu (rieši skôr pekného spolužiaka ako fakt, že sa pred 12-timi hodinami stala upírkou).

Ako veľké pozitívum tejto knihy vnímam vytvorenie spoločnosti, v ktorej sa o upíroch vie a kde nájdete aj protipól, teda fanatických „ľudí viery“. Práve tento fakt pridal knihe vierohodnosť, aspoň trošku sa priblížil realite.
Príbehu určite nechýbal humor, aj keď miestami mi pripadal až príliš silený.

Celkovo sa jednalo o zábavné, aj keď nie moc náučné ani romantické čítanie a bez ohľadu na negatíva ma zaujíma ako dopadne príbeh Zeoy Redbirdovej.

Monika (fanúšička Twilightu)

Označená ma upútala od prvého slova. Nie je to len ďalšia "otrepaná" kniha o upíroch. Poskytuje úplne nový pohľad na svet. Na svet kde upíri vznikajú vďaka genetickej anomálii. V tomto svete o upíroch všetci vedia, ale o to sú tajomnejší. Dá sa povedať že ich akceptujú, ale sa ich aj boja a zároveň im závidia (Veď kto by nechcel byť upír? Majú moc, peniaze, sú to slávny herci a hudobníci.... až na takú drobnosť - nie každý kto bol označený sa aj upírom stane, pretože mnohí superzmenu neprežijú), to stavia celú knihu trochu do iného svetla a zase je o kúsok reálnejšia, lebo nikto nevie či to náhodou nebude on a človek si hneď predstaví ako by sa asi cítil. Ďalším veľkým plus je jazyk akým autorka píše - normálny, nie ako vystrihnutý z učebnice, nesnaží sa moralizovať ale všetko nazýva tak ako je, nevihýba sa žiadnej téme s ktorou bežne normálni ľudia denne prichádzajú do styku. Takže sa každý bez problémov stotožní s niektorou postavou. Ďalším plus je aj tá tajomnosť ohľadne rituálov bohyne Nyx, vyvolávanie duchov aj to že nie vždy sa to vyplatí....,obradné pitie krvi - hlavne ak si človek predstaví že jeden deň bol normálny a na druhý je z neho upír čakatel a vonia mu krv a úplnou náhodou zhypnotizuje priateľa aby mu ju mohol sať napriek tomu že mu to pripadá odporné jednoducho zaujme. Z celej knihi sála "toto je pravda, takto to je", a každý kto si ju prečíta tomu určite uverí tak ako ja. Neviem sa dočkať preloženia ďalších dielov.



Monika

Nooo myslim, ze je dobre napisana a s Twilight sa neda porovnavat, nakolko je to uplne o niecom inom. Mam pocit, ze bude mat uspech - ma podobnu pointu ako Harry Potter az na to, ze hlavnym hrdinom je zena. Je presne ako Harry "vyvolena" a dokonca ma aj znak na cele. Rozdiel je v tom, ze tato kniha nie je vhodna pre deti - skor pre mladez od 15-tich rokov. Urcite zaujme aj dospelych a podla mna je omnoho lepsia nez boli posledne knihy o upiroch a pod.. Ma fakt dobru pointu a v celej knihe nie je miesto, kde by som sa nudila a uz sa tesim na pokracovanie. Urcite si ju i ostatne knihy kupim. Vazne sa mi tato kniha velmi paci.



Monika (fanúšička Twilightu)

Začiatok knihy sa mi zdal zvláštny pretože všetci ľudia vedeli o upíroch.
Postupne sa mi však kniha začala páčiť. Bolo zaujímavé že som sa tu stretla z nezvyčajnými výzormi upírov ale aj ich správanie a proces premeny bol odlišný ako v iných knihách. Kniha je vlastne o tom ako Zoey prichádza do školy noci s jediným prianím a to zapadnúť pretože od doby čo sa jej mama vydala, mala hrozný život a hádali sa. Jedinú útechu nachádzala vo svojej starej mame. Po príchode si však našla nových kamarátov, a prišla na to že sú oveľa lepší ako tí starí. Jediný kto jej znepríjemňoval pobyt v škole bolo dievča menom Afrodita, ktorá sa mala stať veľkňažkou. Bola hnusná a povrchná. Zoey sa zaľúbila aj do jej bývalého priateľa Erica Nighta.
Postupne prichádza na to že ako mláďa je neuveriteľne vyspelá a dokonca vie nadviazať kontakt so všetkými piatimi živlami, čo ani jeden upír v minulosti nedokázal. Veľké negatívum mal v knihe úvod pretože bol veľmi zvláštny. Celý začiatok zbehol strašne rýchlo. No keď prišla do školy bolo to lepšie.
Koniec bol dobrý pretože u čitateľa vyvolal aj napätie. Afrodita sa začala vyhrážať čo môže Zoey ešte urobiť. Dôvod bol ten že nestala velkňažnou. Kniha sa mi ako celok veľmi páčila, odporúčam prečítať ju. Teším sa na ďalšie časti.