Mág

Biografia s názvom Mág prináša ucelený životný príbeh spisovateľa. Sú v ňom obsiahnuté peripetie jeho mladosti, s ktorými sa nestretneme v jeho románoch. Dozvieme sa o jeho otrasných zážitkoch, keď ho rodičia dali tri razy internovať v psychiatrickej liečebni, kde dostával elektrošoky. Dočítame sa o jeho homosexuálnych skúsenostiach, o tom, ako okúsil drogy, o čiernej mágii i satanizme. Autor biografie však otvorene píše aj Coelhových „slabostiach“. Spisovateľ dostáva záchvaty zlosti, keď niekam príde a nečakajú ho skupiny paparazzov, reportérov, filmárov a, prirodzene, zástupy fanúšikov. Čitateľ sa o tom môže presvedčiť hneď na začiatku knihy, ktorá sa začína návštevou Paula Coelha v Budapešti v roku 2005. Fernando Morais vykresľuje na druhej strane Coelha ako človeka, ktorý napriek tomu, že je miliónarom, žije v podstate asketický život. Nerád míňa peniaze. Prvé slušné auto mal až vtedy, keď mu ho podarovala istá automobilka. Tridsať kapitol knihy je doslova nabitých vzrušujúcim, pohnutým, dramatickým ale aj veľmi dobrodružným životom spisovateľa. Pri čítaní príbehu vás môže vo viacerých okamihoch napadnúť myšlienka o zázraku, že človek s takým osudom je ešte stále nažive.

A čo je jednou z najprekvapujúcejších vecí na príbehu Paula Coelha? Jednoznačne to, že vlastná matka ho odrádzala stať sa spisovateľom so slovami: „Syn môj, je len jeden Jorge Amado“. (Jeden z najlepších a najznámejších moderných brazílskych spisovateľov. Jeho dielo bolo preložené do takmer päťdesiatich jazykov. Poznámka recenzenta).

ML

Fernando Morais spravil v Coelhovom životopise Mág úctyhodnú prácu. Skôr ako reportér než ako spisovateľ. Prečítal státisíce stránok Coelhových denníkov od detstva až podnes. Zhováral sa s desiatkami ľudí, ktorí prešli životom brazílskeho spisovateľa. A podal príbeh muža, ktorý je strhujúci. Nie však pre Moraisov štýl, ale pre samotný Coelhov život.

Úvod knihy opisuje Coelhovu slávu. "Je superhviezdou. Fanúšikovia v šesťdesiatich šiestich jazykoch a dialektoch v stošesťdesiatich krajinách ho vítajú ako popovú hviezdu," píše Morais. A zdôrazňuje, ako veľmi si Coelho vychutnáva pozornosť. Je pre neho priam rozkošou. V bleskoch fotoaparátov, v hluku fanúšikov prosiacich o podpis mu žiaria oči slastnou spokojnosťou. A on vyčaruje úsmevy ako hollywoodsky herec na červenom koberci.

Zaujímavý je pohľad do Coelhových hotelových izieb, kde sa rozžiarený mág stáva občas aj odpornou, nasrdenou a namyslenou hviezdou s maniermi aj paranojami. Zo zásady neotvára listy, čo mu chodia v obálkach. Bojí sa, že nejaký blázon sa rozhodne zabiť ho bielym práškom.

"Už od mladosti sa tvrdošijne držal sna o tom, že sa stane svetoznámym spisovateľom a získa slávu, majetok a moc," píše sa v knihe. Veriť mu teda všetky múdrosti, alebo obdivovať jedine jeho šikovnosť v oblbovaní ľudí?

Narodil sa mŕtvy. Nehybne ležal v matkinom bruchu a neprejavoval žiadne známky, že by sa pohol smerom k svetu. Jeho matka, horlivá katolíčka, sa modlila k svätému Jozefovi. A chlapec ožil.

Už ako dieťa bol iný. Niesol zodpovednosť za mnohé čudesné veci, čo sa diali v osade, kde býval. Životopis spomína aj prvú Coelhovu pitku, prvý bozk, prvé sexuálne vzrušenie aj šibalstvá, medzi ktoré patrilo trhanie krídel vtáčikom či priväzovanie dievčat o stromy. Rodičia z neho však chceli vychovať vzorného chlapca a veriaceho katolíka. "V rodine nebolo najmenších pochybností, že ho treba zveriť do prísnych rúk múdrych jezuitských kňazov," píše Morais.

Malý Paulo nenávidel školu a učenie. Bol chudučký a slabučký a stal sa fackovacím panákom pre deti. Rešpekt si získaval jedine rozprávačským umením.

"Píšem, lebo keď som bol v puberte, nevedel som hrať futbal, nemal som auto, slušné vreckové ani svaly. Nechodil som módne oblečený. To jediné dievčatá z mojej triedy zaujímalo, nevedel som na seba upútať pozornosť. Večer, keď boli moji kamaráti s frajerkami, začal som tráviť čas vytváraním sveta, kde by som bol šťastný, spoločnosť mi robili spisovatelia a knihy," zapísal si Coelho do denníka.

Pohrúžil sa do sna, ba posadnutosti stať sa spisovateľom, ktorého bude každý poznať. Nik z rodiny ho však nepodporoval. "Mama je koza. Otej je ignorant," poznačil si do denníka hlboko deprimovaný. A uvedomil si, že za svoj sen je pripravený draho zaplatiť, aj keby sa mal postaviť rodičom.

To však ešte nevedel, aká vysoká bude cena. Na školu kašlal, jeho známky boli čoraz horšie, spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej takmer zabil malého chlapca, začal sa stýkať s mladými ľuďmi z undergroundu, navštevoval bary, kde sa schádzali intelektuáli Ria de Janeiro, fajčil, pil a často neprespával doma. Nechal si narásť dlhé vlasy a rodičia si s ním nevedeli rady, hoci šlo len o pubertálne výstrelky.

A tak sa Coelhovi nielen zjavila, ale aj splnila nočná mora. Rodičia ho zavreli na psychiatrickú kliniku. A nie raz. "A vy ma tu len tak zavriete ako blázna a ani ma nevyšetríte, ani sa so mnou neporozprávate?" pýtal sa vydesený Coelho. Stačili údaje od otca: "Je popudlivý, nepríjemný, zle sa učí a dokonca sa aj politicky stavia proti otcovi." Podľa matky mal problémy sexuálneho charakteru, keďže nemal frajerku.

"Som v riti, fakt v riti. Som zničený. Už sa nebudem búriť. Už som sa takmer uspokojil," píše, keď ho prinútili, aby si ostrihal dlhé vlasy. "Šklbalo ním a vypľúval prúdy slín, akoby vracal bielu penu. Paulo nikdy nevedel vyrátať, koľko trvala terapia - niekoľko minút, hodín, celý deň?" opisuje neskôr Morais elektrošoky.

Do sedemdesiatych rokov vstúpil Coelho s dvoma novými láskami. Prvou manželkou Verou a marihuanou. V oboch nachádzal oporu niekoľko ďalších rokov. "Vyzeral ako vlasatý vedec, mal obrovskú hlavu a chudučké telo, bol škaredý, kostnatý, mal hrubé ovisnuté gamby a vypúlené oči. Paulo nebol nijaký krásavec. Bol to však hotový Don Quixote. Bol to bláznivý chalan... všetko sa mu zdalo ľahké. Žil v oblakoch, nedotýkal sa zeme. Stále ho však trápila utkvelá myšlienka stať sa niekým. Urobil by pre to všetko. Taký bol Paulo," opísala ho Vera Richterová.

Uprostred tohto obdobia sa dostal ku knihám o okultizme, čarodejníctve a satanizme. Našiel si svoju tému. A nezastavil sa ani pri nebezpečných vodách satanizmu. Skúšal magické cvičenia a praktiky. "Čosi ma vedie k viere, že Diabol naozaj existuje," poznačil si do denníka. A dočkal sa stretnutia s Diablom. Práve tak sa navrátil k viere v Boha.

Keď mal Coelho asi dvanásť rokov, kúpil si vreckový diár a od tej doby si držal zápisky. Jeho život je zapísaný v sedemdesiatich hrubých rukou písaných zošitoch a nahratý na deväťdesiatich cédečkách. Obsahujú podrobnosti z jeho života, nežné vyznania i perverzné zákutia jeho duše, zápisky z blázinca, úvahy o živote i samovražde, opisy masturbácií, sexuálnych zážitkov, stykov s prostitútkami aj homosexuálnych skúseností. Morais ich v knihe odhaľuje.

Pútavý príbeh dokresľuje fotografiami Coelha od detských čias - od bábätka v náručí matky, na školskej fotke, počas hipisáckych rokov, s najrôznejšími milenkami a frajerkami či ako v dospelosti pri egyptských pyramídach hľadá inšpiráciu pre knihy.

Fernando Morais strávil s Coelhom tri roky. "Hľadal som ho v tmavých copacabanských uličkách so zlou povesťou, v zdravotných kartách z blázinca, v ruinách bývalého liečebného ústavu, v nebezpečnom svete drog, v archívoch z čias politickej diktatúry, v satanizme, v záhadných tajných spolkoch, v jeho rodokmeni. Vypočul som si jeho priateľov aj nepriateľov, spovedal som množstvo jeho bývalých partneriek, prehrabával som sa v jeho živote, snoril som v jeho intímnych záležitostiach, prezrel som si jeho závet, videl som súkromné účty," píše na konci knihy Morais.

"Ak je pravda oslobodzujúca, niet sa čoho báť. A práve preto som súhlasil, aby vznikol môj životopis: aby som odhalil druhú tvár seba samého. A to mi dá väčší pocit slobody," píše v liste Moraisovi Coelho.

Fernando Morais: Mág, životopis Paula Coelha, preklad: Jana Marcelliová, verše preložila Jana Kantorová-Báliková, Ikar

_{Zdroj: pravda.sk; 10/04/2010; Zuzana Kizáková}

Magický realizmus v literatúre

Do akej miery ovplyvnil tento zážitok jeho vzťah k mystike, nech rozsúdi čitateľ. Isté je, že brazílsky spisovateľ sa dokáže bravúrne pohybovať na území prísne realistickom a zároveň vnáša do diela čosi, čo by sme mohli nazvať nadpozemským. Latinskoamerickí spisovatelia obohatili svetovú spisbu o magický realizmus, no každý iným, jedinečným spôsobom. Coelhova popularita má možno korene v dokonalej súčasnosti prepletenej odvekou túžbou človeka porozumieť tomu, čo nás presahuje.
Životopisná kniha Fernanda Moraisa Mág ponúka čitateľovi možnosť vytvoriť si obraz o človeku veľmi realistickom, plnom protirečení, ničím nevýnimočnom, skôr outsiderom ako vyvolencom. Boli práve tieto danosti príčinou, prečo v neduživom tele mohutnel duch a sila vôle splniť si sen stať sa slávnym a obdivovaným?

A čo vied lo brazílskeho novinára, že si práve tohto rozporuplného slávneho autora vybral za predmet skúmania?
Morais sám o tom hovorí: "Táto kniha sa začala rodiť začiatkom roka 2005 na letisku Saint-Exupéry v Lyone, kde som po prvý raz videl Paola Coelha. Pri svojej profesii som zvyknutý sprevádzať osobnosti a medzinárodné hviezdy, preto som očakával, že bude mať okolo seba plno ochrankárov, sekretárok a poradcov. Prekvapilo ma, keď sa muž, s ktorým som mal prežiť nasledujúce tri roky, zjavil sám, s batohom na chrbte a kufríkom na kolieskach.
Tam sa začal môj výskum, pri ktorom som spoznal jedného z najpozoruhodnejších ľudí, akých som kedy stretol. "

Chlapík v čiernom tričku

Do knihy nás autor vovedie reportážou z pobytu spisovateľa v Budapešti na knižnom veľtrhu, kde absolvuje besedy s čitateľmi a autogramiády, stretnutia s najvýznamnejšími ľuďmi v krajine, slávnostné večere i rýchle obedy, individuálne rozhovory pre televízne spoločnosti i v preplnených sálach. Za týmto oknom sa rozprestrie obraz života chlapíka v čiernych tričkách a leviskách, ktoré vymení za čierne sako s čiernou košeľou a kravatou pri slávnostnejších príležitostiach. Detail, v ktorom sa pozrieme, akým spôsobom si tento slávny človek balí kufor, alebo ako so svojou agentkou konzultuje program nasledujúceho turné, na ktorom má za týždeň preletieť tri kontinenty, či ako sleduje rebríček predajnosti svojich kníh, svedčí o majstrovstve skúseného novinára: nezľakne sa slávy objektu svojho skúmania, je zvedavý za čitateľa a vie, že objekt jeho skúmania nie je malicherný. Coelho sa tak hneď v reportážnom úvode stáva literárnou postavou sui generis. Nasleduje tridsať kapitol, cez ktoré skladá autor obraz života chlapca, ale aj brazílskej spoločnosti, do ktorej sa narodil.

Na začiatku je mystický zážitok, no nespútaná sila, ktorej možno spočiatku ani sám nerozumie, je akoby červenou niťou jeho života. Paolo prechádza nielen pocitom vylúčenia, ale aj hlbokého nepochopenia. Preto musí absolvovať strety so spoločnosťou. Nepodriaďuje sa, jeho silný duch mu to nedovolí. Skúsi veci nedovolené, ba zakázané, ohmatáva ich zvedavo, ale aj náruživo, zapisuje si do denníka zážitky, ktoré nemá nikdy nikto vidieť. Vďaka trojročnému priateľstvu a dôvere k Moraisovi však čitateľ nazrie aj do najtajnejších zákutí spisovateľovho vnútra. Kniha je bohato doplnená fotografickým materiálom, aj záverečným listom spisovateľa jej autorovi v deň jeho 60. narodenín. "Prečo ti píšem? Pretože dnes, na rozdiel od iných dní, mám strašnú chuť vrátiť sa do minulosti. Ale nechcem sa dívať svojimi očami, rád by som sa pozeral očami človeka, ktorý čítal moje denníky a mal prístup k mojim priateľom, nepriateľom a všetkým ľuďom, čo boli súčasťou môjho života. " Ako bol Paolo Coelho spokojným s výsledným tvarom životopisu, nevieme. Slovenský čitateľ však spokojný byť môže: ak sa vie pozerať, uvidí, v čom tkvie úspech Mága. V schopnosti ponúkať kód na odklínanie našich strachov. Či funguje, to vie každý z nás sám.

Fernando Morais: Mág, IKAR 2010

_{Zdroj: SLOVO; 19/2010; 05/05/2010; s.: 36; Gabriela Rothmayerová ;}