Moje najlepšie roky

Obsah knihy: Moje najlepšie roky

Jillian Westfieldová má dokonalého manžela, najkrajšie dieťa na svete, býva vo vytúženom dome, ktorý vonia čistotou. Predsa však v myšlienkach zablúdi späť do života, ktorý kedysi opustila. V tom čase chodila s ľahkomyseľným Jacksonom, mala náročnú prácu v reklamnej agentúre a jej byt vo West Village mal určite ďaleko od vysnívaného ideálu. Uplynulé dni však ponúkali mnoho iných možností. Keďže sa dnes Jillian cíti v upadajúcom manželstve nespokojná, nevie si pomôcť a ustavične sa zaoberá predstavami, aký mohol byť jej život, keby sa nebola vydala za Henryho. Ako by to asi vyzeralo, keby nebola odišla z práce a nestala sa matkou na plný úväzok? Alebo keby po dvadsiatich rokoch mlčania nezavrhla pokusy svojej matky o zmierenie...? Čo keby bola zostala s Jacksonom v ich netradičnom byte? Čo keby bola odpovedala na matkin list? Ako by teraz asi vyzeral jej život?

A v jedno ráno dostane Jillian šancu, aby to zistila....

Celú noc sa nebudete môcť odtrhnúť od čítania knihy Moje najlepšie roky a až do konca budete hádať, ako sa skončí. Úprimný, podmanivý príbeh o tom, že po bitke nemusí byť každý generál a že naše rozhodnutia sú ozaj zriedkavo čiernobiele.

Ukážky z knihy

Henry ma požiadal o ruku takmer do roka a do dňa od prvého stretnutia. A presne ako všetko dovtedy, aj jeho ponuka bola dokonalá. Niesla jeho pečať, bola úplne perfektná. Naplánovaná, ale neunáhlená, dojímavá, ale nie prehnaná, neočakávaná, ale nie prekvapivá. Jednoducho dokonalá.
Boli sme na dovolenke v Paríži a všetci – Megan, Ainsley i Josie – si boli istí, že ma požiada práve tam. „Presne pod Eiffelovou vežou,“ tvrdil Gene jedného dňa pri delení tuniakových sendvičov. „Alebo v predvečernom súmraku na Seine,“ tipla si Josie z chodby, odkiaľ začula rozhovor.
Bola som taká plná očakávania, že som takmer pokazila celú dovolenku – každé jedlo, každé miesto som vnímala ako možný význačný medzník, kde vyvrcholí naša láska. Nič však neprichádzalo. Ako som, samozrejme, spätne pochopila, Henry si uvedomoval, že som si Paríž už dávno označila za miesto, kde ma požiada o ruku, preto len ťažko mohol vymyslieť niečo veľkolepejšie, čím by tromfol moje predstavy. Tak dobre ma poznal.