Knižnica mŕtvych

Obsah knihy: Knižnica mŕtvych

Ten, kto pozná tajomstvo života a smrti, má moc.

Will Piper je agent FBI, ktorý sa výnimočne osvedčil pri vyšetrovaní sériových vrážd. Po rokoch skúseností vie veľmi rýchlo a presne vypracovať profil páchateľa. Zveria mu aj prípad Posledný súd, s ktorým si však nevie rady. Osem obetí v New Yorku v relatívne krátkom čase totiž spája jediná vec - pohľadnica odoslaná z Las Vegas, na ktorej je okrem adresy len dátum a rukou nakreslená rakva. Vyšetrovaním sa zistí, že dátum na pohľadnici sa zhoduje s dátumom smrti jej adresáta...

No v istom okamihu vraždy prestanú, akoby uťal. Verejnosť je pobúrená, lebo vyšetrovanie sa nehýbe z miesta. Will Piper so svojou spolupracovníčkou Nancy sa nemajú o čo oprieť. Nezostáva im nič iné, len znova preskúmať už existujúce dôkazy a spoľahnúť sa na Willove skvelé kombinačné schopnosti.

Kto je vrahom obetí z prípadu Posledný súd a aký je jeho motív?

S rozuzlením fascinujúceho príbehu súvisí tajomný archeologický nález profesora Atwooda a jeho tímu tesne po II. svetovej vojne, o ktorom vie len hŕstka ľudí na tejto planéte.

Knižnica mŕtvych uchováva najšokujúcejšie tajomstvo histórie.

Ukážky z knihy

Mihotavé svetlo fakieľ poskakovalo po priestore a blkotavo osvetľovalo raz tú, raz onú stranu, takže mali čo robiť, aby si z týchto svetelných zábleskov vytvorili nejaký ucelený obraz. No spočiatku aj tak nechceli veriť vlastným očiam.
Nikto sa neodvážil povedať jediné slovo.
Nachádzali sa vo vysokom, klenutom priestore, ktorý svojou veľkosťou pripomínal konferenčnú miestnosť alebo malé divadlo. Vzduch bol síce zatuchnutý, ale bolo tu sucho a chladno. Dlážka aj steny boli postavené z veľkých kusov kameňa. Atwood si všimol tieto stavebné detaily, no doslova ho ohúril dlhý drevený stôl a lavica. Nadvihol fakľu, posvietil si ňou na oba konce stola a vyrátal, že je dlhý približne šesť metrov. Pristúpil k nemu tak blízko, že sa ho dotýkal stehnami, a priložil fakľu celkom k jeho povrchu. Zbadal hlinenú nádobku veľkosti čajovej šálky so zvyškami čohosi čierneho na dne. O kus ďalej bola ďalšia a ďalšia a ďalšia.
Je to možné?
Natiahol ruku s fakľou, aby osvetlil priestor za stolom.
Stál tam ďalší stôl. A ešte jeden. A ešte jeden. A ešte...
Myseľ mu horúčkovito pracovala. "Už viem, kde sme."
"No, čujme, profesor. Som samé ucho," odvetil Reggie takmer šeptom. "Kde sme sa to, dopekla, ocitli?"
"To je skriptórium. Podzemné skriptórium. Niečo fantastické."
"Keby ste mi to ešte láskavo preložili, aby som tomu rozumel," rozčertil sa Reggie.
Beatrice s neskrývaným obdivom poznamenala: "Na tomto mieste mnísi odpisovali rukopisy. Ak sa nemýlim, podzemné skriptórium ešte dosiaľ nikto neobjavil."