Zoznam pána Rosenbluma alebo ako sa stať Angličanom

Tak, ako Sting v piesni Englishman in New York spieva o tom, že on ako Angličan nezapadá medzi Američanov, tak hlavný hrdina tejto knižky Jack ako nemecký žid nezapadá medzi Angličanov. Zapadnúť nevie, no veľmi sa o to snaží. Má plány, zoznamy položiek, ktoré si odškrtáva na ceste k cieľu. Ako posledná, zdanlivo nezdolateľná podmienka, mu ostáva stať sa členom golfového klubu. Keďže ako Nemca ho do žiadneho nechcú prijať, rozhodne sa postaviť si svoje vlastné, na bohu zabudnutom anglickom vidieku. Pre svoju vidinu stať sa Angličanom sa postupne odcudzuje od svojej ženy smútiacej za domovom a rodinou, ktorú opustili a stráca kontakt s dcérou. Z knihy na mňa dýcha pravá anglická clivosť a melanchólia, miestami depresívna, miestami vtipná. Určite odporúčam podobne zameraným anglofilom ako som ja :)

V kníhkupectve ma upútala táto kniha. Hneď som si ju kúpila a dobre som urobila. Anglický vidiek je tak krásne opísaný, až som mala pocit, že sedím na lúke a pozorujem pána Rosenbluma budovať golfové ihrisko. A keď jeho žena piekla koláče, priam som cítila ich vôňu. Vrelo odporúčam všetkým, ktorí sa chcú odreagovať a prečistiť si hlavu od zbytočností.

Veľmi dojímava kniha s nádhernymi a podmanivými opismi anglického vidieka. Pán Rosenblum je nekonečný optimista s presnými plánmi, ako dosiahnuť svoj cieľ a tým zapadnúť do anlickej spoločnosti. Jeho nehynúca vytrvalosť je obdivuhodná, hoci nemá u všetkých pochopenie. Zbaviť sa nálepky nemeckého žida nie je ľahké a krutosť niektorých ľudí nepozná hranice a hodeným polenám pod nohy nie je ľahké sa vyhnúť. Obdivuhodná ľudská húževnatosť a vytrvalosť je základným kameňom úspechu v živote a tá hlavnému hrdinovi nechýba a môže nám byť krásnou inšpiráciou.

Podla mna to nie je kniha na jeden hlt. Pribeh je fajn - je pekne, ze pan Rosenblum si ide za svojim snom, ale na druhej strane - ide si za nim na ukor svojej zeny, ktoru odusnul na druhe miesto...

Pre mňa je toto najlepšia kniha roku 2010. Milujem pána Rosenbluma a jeho neutíchajúcu vieru v lepšie zajtrajšky, jeho manželku a jej smútok prenesený do receptov podľa nálady. Rozumiem ich dcére, ktorá si pripadá ako doma, napriek tomu že jej rodičia sa narodili v cudzej zemi. S láskou som sledovala ich cestu za zajtrajškami, držala som im palce, smútila a radovala som sa s nimi. Dostala sa mi do ruky náhodou a ja som za to dodnes vďačná. Lebo keď na mna sadá smútok, už nie som sama. Mám Zoznam pána Rosenbluma.