Zasľúbená krajina

Obsah knihy: Zasľúbená krajina

Ušiel z cely smrti, aby čelil ešte väčšej hrôze.

Bierce, bývalý policajt, je odsúdený za vraždu manželky a syna, ktorých údajne ubil na smrť kladivom. Na onen osudný deň si nepamätá - sám netuší, či je naozaj vinný. Dvadsaťtri rokov čaká v cele smrti na popravu.

Krátko pred popravou ho náhle z nevysvetliteľných príčin prepustia. Svet navôkol v čase jeho väzby pulzoval aj bez neho a z mesta, ktoré poznal, sa stalo cudzie a nebezpečné miesto. Bierce stretne krásnu, živelnú poločíňanku Alice Loongovú, s ktorou začne objavovať mätúci svet dvadsiateho prvého storočia. Čoskoro však vyjde najavo, že Alice skrýva vlastné temné tajomstvá. Po objavení mŕtvoly priklincovanej na stĺp pred Bierceovým domom sa pár vydá na útek, prenasledovaný nebezpečnými nepriateľmi. Bierceovi sa darí skladať mozaiku útržkovitých informácií z rôznych strán a zábleskov spomienok, ktoré sa začínajú vracať: temné tajomstvo zavraždenej manželky, kompromitujúce videonahrávky, pochybný lokál s názvom Dračia sestra...

Bierce začína tušiť, že ho prepustili, aby sa stal figúrkou v smrteľnej hre na mačku a myš.

Ukážky z knihy

Toto nie je záhrada, kus raja patriaci k domu, ktorý sme kedysi vlastnili, miesto, ktoré znamenalo rodinu, teplo a spokojnosť. Toto je cela smrti v ponurom, antiseptickom väzení Gwinett a je tu doktor Martin, ktorý na mňa žiadostivo a triumfálne pozerá. Zaškerí sa, potom zažmurká, otočí sa, robí piruety okolo plochého stola, krúti sa, krúži, spieva nejaký popevok, ktorý nepočujem pre duniaci hluk návalu v ušiach, posiela bozky postavám za sklom, zvíja sa ako tanečník trýznený škodoradosťou, hviezda akejsi malej súkromnej šou, ukláňajúci sa umelec.
Teraz ich vidím všetkých. Štyri rady mužov a žien, decentné obleky, decentné tváre. Sledujú ma, čakajú na moju smrť, aby sa mohli rozísť.
Nikto sa nehýbe. Dokonca ani jediná postava, o ktorej som si myslel, že som ju spoznal; štíhly čierny muž v priliehavom čiernom obleku, s dôverne známou dlhou tvárou a mocnou čeľusťou, zachmúrenými očami a hlavou plnou vlnitých vlasov. Vyzerá oveľa staršie a biedne ako smrť.
"Stapleton," pokúsim sa zakričať.
Nepočujem zvuk vlastného hlasu. Nemôžem uveriť, že medzi poslednými slovami, ktoré vyslovím na tejto zemi, bude meno kedysi nepoctivého policajta, z ktorého som v inom svete, v inom čase urobil čestného muža.
"Videl som…"
Čo som videl?
Nič, na čo by som si dokázal spomenúť.