Mama Massai

Kniha pri ktorej som si uvedomila aký luxus je pre nás obyčajná toaleta, aký zázrak je dostatok tečúcej vody (ktorou my denne plytváme), akým požehnaním je dostatok jedla (ktoré my nechávame na tanieroch), aká samozrejmá je nám dostupnosť zdravotnej starostlivosti a na úrovni, aké slastné je pre nás zaspávanie vo vlastnej posteli, po strechou vlastného domu, bez dotieravého hmyzu, hroziacich útokov divých zvierat ... Ale zároveň som si pritom uvedomila aj fakt, akí sme my, ľudia civilizovaného sveta ochudobnení o bohatstvá duše, priateľstva, širokej a milujúcej rodiny, vľúdnych a dobroprajných susedov. Máme to, o čom oni ani nesnívajú, no môžeme snívať o tom, čo oni majú. A pri čítaní tejto knihy som skutočne snívala o voľnej prírode, slobode, o kľude, živote bez zhonu a stresu, kde každý má dosť času porozprávať sa s blížnym osobne, so záujmom a ochotou. Odporúčam prečítať si túto knihu, najmä ak máte pocit nedostatku, či znudenosti životom a zistíte, že sú ľudia, ktorí sú na tom materiálne omnoho horšie, no duševne sú vyrovnanejší a spokojnejší.

Nádherná, s citom, pokorou a láskou napísaná kniha o nádhernej žene. Angelika, Geli, Sister, či Mama Massai dokázala v Tanzánii prakticky nemožné veci. V krajine, kde sa na otázku "Ako sa máš?", odpovedá "Výborne." za každých okolností, ak nie ste smrteľne chorí. V krajine, kde nemajú hodinky, ale majú čas. Všetko to robila v mene viery v Boha, ktorému zasvätila svoj život. Angelika začínala ako sama žena medzi Masajským ľudom, postupne si získala dôveru, čo je v tomto "chlapskom" svete naozaj pozoruhodné. Berú ju ako dar a to, že je žena prehliadajú. Dovolia jej to, čo by Masajke nedovolili. "Presviedča" ľudí v stepi, že aj postihnutí, či slabí ľudia si zaslúžia úctu, že deti a ženy nie sú majetok, že ženská obriezka nemá opodstatnenie...Zažíva väčšie i menšie úspechy, dobrodružstvo v podobe prepadov, mierili na ňu nožom i puškou, ale nevzdala to. Vďaka nej prežilo niekoľko vážne chorých detí, vďaka nej deti chodia do školy, niektoré dievčatá sa vzopreli rodičom a nevydali sa za vopred určeného ženícha - za čo ich otec preklial, čo je najhoršie, čo môže Masaj urobiť. Napriek tomu to vyzerá tak, že všetko, čo Angelika začne, končí úspechom. Dôvod si každý nájde sám, viera v Boha, či presviedčacie schopnosti a dobrý "manažment", "marketing", alebo je za tým len šťastie? Možno zo všetkého trochu. Angelika je aj po dvadsiatich rokoch v Tanzánii nespútaný živel a na život v civilizácii ani nepomyslí. Vlastné deti nemá, ale jednu úradne adoptovanú dcéru áno a kopu ďalších detí, ktoré ju milujú a ona miluje ich. Možno vychováva aj svojich nasledovníkov. Masajovia predsa len viac počúvajú Masajov, ako belošku, aj keď je to Mama Massai. Knihu môžem len a len odporučiť. Úžasné čítanie a pri problémoch, ktoré riešia v iných kútoch sveta si uvedomíme, že tie naše nestoja za reč a začneme si vážiť všetko, čo máme a neriešiť to, čo nemáme.