Záhada Vivaldi

Ukážky z knihy

Lucio tiež nikdy nepredpokladal - mal menšiu predstavivosť ako María -, že ho život takto prekvapí. Už roky vedel, že jeho idol, najgeniálnejší huslista všetkých čias Vivaldi, viedol nebezpečný život s nezvyčajnými cestami, pre ktoré sa nenašlo uspokojivé vysvetlenie. Nevedel nič o objave, ktorý urobil, ani že patril k zvláštnemu spoločenstvu, k Fraternitas Charitatis. Sníval o ceste do Benátok, ale nie o tom, že sa jeho pobyt zmení na také dobrodružstvo. Objavil neznámu Vivaldiho partitúru! To je sen každého výskumníka! Okrem toho táto partitúra, sama osebe zvláštna, skrývala veľké tajomstvo, tajomstvo Červeného kňaza! A to najúžasnejšie zo všetkého bolo, že až po uši sa zaľúbil do Benátčanky, ktorá je tu s ním a je tým najpôvabnejším stvorením na svete!
María otvorila vrchnák kazety. Pohyb sprevádzal ľahký škripot malých zhrdzavených pántikov. Pred dvoma pármi očí sa zjavil niekoľkokrát zložený zažltnutý papier.
V tej chvíli prenikavý zvuk rozbil čaro vysnívaného okamihu. Zazvonil Maríin mobil.

Mimovoľne pohladil papier a zacítil na bruškách prstov nános atramentu. Prešiel aj po prázdnom čistom papieri. Zacítil niečo zvláštne. Pozrel sa na stránku a opäť ju hladil, tentoraz s jasným zámerom. Zistil, že dojem získaný hmatom nebola ilúzia. Prešiel prstami niekoľkokrát veľmi jemne po papieri a už si bol istý, že na tej časti, ktorá bola nepopísaná, niečo je. Ale nebolo tam nič napísané!
Nebolo tam nič napísané? Spomenul si, ako niekde čítal, alebo to azda počul od Maríe? Nie, počul to od Michelotta. Aby utajili správy, používali neviditeľný atrament! Atrament, ktorý mal svoj názov, ale teraz si naň nevedel spomenúť. Chvalabohu, pamätal si, že ho treba potrieť citrónovou šťavou.
Luciovi šlo srdce vyskočiť z hrude. María mala pravdu! Bellini zanechal stopu, ktorá bezpochyby povedie ku kľúču! Našiel ju, ale nemohol ju v tejto chvíli využiť a čas hral proti nemu.
Citrónová šťava! Kde teraz zoženie citrónovú šťavu?
Nevedel, koľko času ešte má, pretože bol presvedčený, že Michelotto podniká potrebné kroky, aby získal prístup do archívu, ale musel zohnať citrón. Potreboval citrón, obyčajný citrón.

- Každý vie, že Vivaldiho pre farbu jeho vlasov volali Červený kňaz.
- Il prete rosso, - povedala María.
- Il prete rosso, - prisvedčil Lucio. - A napriek tomu rok po vysvätení musel prestať slúžiť omše. Nevyvolalo to pozornosť, pretože sa dôvodilo že keďže trpel od narodenia astmou, čo mu znemožňovalo slúžiť liturgiu s dôstojnosťou, akú si vyžadovala.
- To je oficiálne vysvetlenie, ktoré má vysvetliť niečo, čo bolo neobvyklé. Ale skutočnosť je úplne iná.
- Máš na mysli, ako hovoria niektorí, že jeho láska k hudbe bola oveľa silnejšia než jeho náboženské cítenie a že sa zbavil plnenia kňazských povinností, aby získal čas na komponovanie a cvičenie?
- To je oficiálna nezasvätená verzia. Ale ja ti vravím, že pravda je úplne iná.
Luciovi sa zrkadlilo v očiach prekvapenie. María práve premenila túto ich noc na odhalenie o Vivaldim.
- Tak dobre, čo za zvláštny príbeh sa to hovorí o Vivaldim?
- Ó, konečne sa mi podarilo pritiahnuť pozornosť pána Učeného,- poznamenala výsmešne. - Počul si už o istej spoločnosti, ktorá sa volá Fraternitas Charitatis?
- Fraternitas akí...?
- Fraternitas Charitatis, akási ezoterická sekta, ku ktorej Vivaldi patril.
Lucio zvraštil občie a po krátkom ticho odpovedal:
- Nie, o tom nič neviem.
- Tak počúvaj pozorne, lebo budeš veľmi prekvapený.