Konečne po štyridsiatke, 2.vydanie

Ukážky z knihy

Aj vrásky možno mať rád. Všetci muži, s ktorými som dosiaľ žila, mali viac vrások ako ja, a vôbec mi to neprekážalo. Ak niekoho milujem, milujem aj čiarky okolo jeho očí, veď hovoria o ňom, o jeho osobnosti. Moja parížska priateľka Tilda má na krku päťdesiatku a v tvári, samozrejme, už aj pár vrások, no jej partner, ktorý je od nej takmer o sedemnásť rokov mladší, ju bozkáva tak, že človeku hneď musí byť jasné, že v živote sú aj dôležitejšie veci ako hladká tvár.
Muži, ktorí vedia, čo je dôležité, si vrásky v tvári príťažlivej ženy zvyčajne vôbec nevšímajú, a ak predsa, potom iba ako letmý dojem, ako čosi, čo sa po prvom slove, prvom úsmeve, zaiskrení v očiach či vyslovenom žarte úplne rozplynie. Naopak, sú to ženy, ktoré si navzájom často celkom bez dôvodu naháňajú strach. Neuspokojené a zmätené reklamou sedia doma, a keďže nemajú nijaké skutočné úlohy, záujmy a nepoznajú úspech, myslia si, že vrásky sú začiatkom konca a jedinou príčinou ich neuspokojivého života. Nie je to tak.