Smrť a diabol

Ukážky z knihy

"Nepoznám žiadnych fajnových pánov," povedal Jacop a chystal sa vyliezť nahor. "A ako vyzeral?"
Clemens naňho vyceril zuby.
"V každom prípade lepšie ako ty."
"Je mi jasné."
"Dvakrát taký vysoký, povedal by som." Chrapľavo sa zasmial. "Nie, trikrát taký vysoký. A vlasy..."
"Vlasy ako anjel," zasnene sa usmiala Margarethe.
"Až po zem," zastonala Wilhilde opojená spomienkou.
Jacop pozrel na svoju zaťatú ruku, ktorou zvieral priečku schodov, a cítil, ako mu v žilách chladne krv.
"Tmavé oblečenie?" opýtal sa.
"Čierne ako noc."
To nie je možné, pomyslel si. Hlavou sa mu hnali myšlienky. To jednoducho nie je možné!
Rýchlejšie ako kedykoľvek predtým zdolal schody. Pred jej dverami zastal.
"Maria?"
Odpoveď neprišla.
"Maria!" Zvolal teraz už hlasnejšie.
To nie je možné, to nie je možné...!
Rozochvený strachom strčil do dverí.
Maria stála pri okne a hľadela naňho, chrbtom opretá o stenu. Nepreriekla ani slovo.
"Maria, ja..." Zmĺkol. Jej tvár bola akási čudná. Neisto podišiel bližšie a lepšie sa jej prizrel.
Sánka sa mu roztriasla.
Maria naňho hľadela.
No iba jedným okom.
V druhom mala vstrelený šíp z kuše, prerazil jej vzadu lebku a vzpriamene ju priklincoval k doske.