Marína

Stačí sa nadýchnuť stránok popísaných týmto autorom a ich šušťanie vás prenesie do úplne iného sveta. Možno sedieť za počítačom, možno mať na stole modernú hranatú šálku, možno popri čítaní odpisovať na naliehavé maily z práce, nemožno sa nepreniesť do úplne iného časového obdobia... Človek býva sprvu nedôvervčivý k vyznaniam lásky cudzieho človeka, môže mu to prísť smiešne, ba dokonca trápne či presladené. Začítať sa však do Maríny od Sladkovíča je ako zamilovať sa a nechcieť prestať milovať... Každá stránka je nasiaknutá hlbokou láskou k žene a prelínaná láskou k vlasti a každý jeden z nás sa v tom môže nájsť - možno to nie je ľahko pochopiteľná kniha na oddych, možno je to jedna z najťažších kníh slovenských autorov a sama som sa presvedčila o tom, že je takmer nemožné to dokonale preložiť do cudzieho jazyka, keď som sa pokúšala Sládkovičovu slávnu 41. strofu prleožiť môjmu talianskemu priateľovi. To len dokazuje, ako úžasne hlboký je slovenský národ a ako uznávaný by mal byť Sládkovič spolu sos vojím dielom. Nie je umením napísať dnes zopár riadkov, ktoré majú akýsi zvláštny prerývano-striedavý rým, dokonca sa občas ani nerýmujú a hlavnou nápľňou ich textu je povedať, že svet je hrozný. Vidieť svet hrozný a ľahko ho popísať dokáže každý, ale kto dokáže tak majstrovsky narábať so slovom ako maestro Sládkovič? Nebolo mnoho slovenských spisovateľov a každému, kto sa narodí, teda bude, môžeme len zložiť klobúk. Na záver mojej recenzie by som chcela odopruiť všetkým mužom, v ktorých zreje aspoň zrnko romantika (akým Andrej nepochybne bol), aby sa naučili zopár riadkov z tejto malej, zato nesmierne krásnej a obsahovo veľkej knihy a predniesli to svojej láske. Je jedno, či pred ostanými alebo jej to zašepkajú do uška. Slová Maríny totiž zaúčinkujú spoľahlivo na každú ženu a v každej situácii jej obmäkčia srdce. Pretože túto knihu jednoducho možno všetko... no milá moja Marína, nemožno mi ťa neľúbiť :)