Sila vetra 17

V príbehu sa vraciame do Nemecka cca o 10 rokov neskôr od príbehu z prvej knihy “22 dĺžok”. Tentokrát sledujeme život mladšej sestry Idy dva mesiace po pohrebe ich matky, alkoholičky, na ktorom sa nebola schopná zúčastniť. Celou knihou dominuje téma vnútorného boja s vinou za matkinu smrť, rozmýšľaním, či by stále bola nažive, ak by sa veci udiali inak, ak by bola práve doma, ak by sa viac starala a zaujímala. Z toho vyplývajú jej sebadeštruktívne činy a myšlienkové špirály vracajúce sa do minulosti. Ida sa nevie pohnúť vpred. Dokonca nedokáže ani písať, čo je jej kompenzačný spôsob zvládania života. Očakáva len to najhoršie, zo situácií si nevie odniesť pozitíva. Preto opakujúci sa motív búrky a zlého počasia pôsobí síce pochmúrne, no výstižne metaforicky k jej momentálnej situácii. Ostrov Rujana sa zdá byť novým začiatkom, noví priatelia novou vzťahovou kotvou, ktorá jej pomôže spamätať sa z rán utŕžených tvrdohlavosťou, vonkajšou nedobytnosťou i v boji s vlastnou hlavou. Predchádzajúci Tildin príbeh sa mi dostal pod kožu, kým Idin na mňa pôsobil viac nekomfortne, pretože aj malá iskierka nádeje bola pomerne rýchlo udupaná. Viem, nebol to príbeh, ktorý mal byť o šťastných koncoch, ale aj tak som bola vďačná za kúsok ďalšej nádeje, ktorú na konci čitateľom autorka dala. Trochu ma nahnevala prvá strana - ešte pred prvou časťou. Zbytočne vyspoilovala veľa z príbehu. Ak sa chystáte knihu čítať, vynechajte ju.