Zadrž dych

Fúha. Tak pri tejto knihe sa mi odrážal nesmierny pocit rôznych emócií. Najprv hnev (na Marcela), potom nádej (keď sa zmierili), tak nenávisť (na jeho rodinu a rovnako aj na jej rodinu), tak radosť (z Marcela a Maríny) a nakoniec sklamanie (že to neskončilo úplne tak, ako som očakávala, keď išlo o emóciu úľavy a zmierenia). Ale presne o tom je ten život. Že nie všetko skončí šťastne ako v rozprávke, že ľudia boli a budú vždy zatrpknutí a nebudú vedieť odpúšťať a skutočne ľúbiť. Že budú súdiť bez toho, aby človeka vôbec poznali, že to, čo povedia iní, je dôležitejšie ako to, aby sme človeka skutočne spoznali a až potom si vytvorili vlastný názor na osobu. Marcel mi bol zo začiatku nesmierne nesympatický, protivný a arogantný, no keď mu Marína skutočne vyčistila žalúdok a otvorila oči, tak vtedy nastal obrat o 180 stupňov a zrazu tu bol úplne iný Marcel. Vtipný, otvorený, šarmantný, úprimný a medzi ľuďmi obľúbený. Páčil sa mi čím ďalej, tým viac. Marína napriek hroznej minulosti a nálepky, ktorú jej ľudia dali, tak tá pre mňa bola svetlom. Pokorná, úprimná, každému ochotná pomôcť , no veľmi nedôverčivá. Najmä voči Marcelovi. Za všetkým videla akýsi skrytý úmysel. Na druhej strane, úplne som ju chápala, najmä potom, čo so si zažila. Veľmi sa mi páčil ten ich jemný, postupne sa rozvíjajúci vzťah, najprv priateľský a potom hlbší. Všetko išlo pomaly, obaja sa rozvíjali vo svojich charakteroch, spoznávali sa a začínali si postupne veriť. O autorke Miške je známe, že dokáže psychiku človeka príbehom úplne rozbiť na malé kúsky tak, aby ho postupne pozliepala dokopy. Vie neskutočne pracovať so slovami, vytvoriť tú emóciu, vyskladať príbeh a urobiť z toho niečo dokonalé a jedinečné. Preto tak milujem jej knihy. Lebo to nie je od prvej po poslednú stranu samá dráma, ale vie do situácií vtesnať aj humor a knihu je potom radosť čítať. Ďakujem.