Prvý sľub

Prvý sľub Tak toto bol tak nádherný príbeh plný lásky. Ako spisovateľka napísala nie je to romanticky príbeh, ale je to príbeh o láske. Hana, jej dobro som cítila aj cez stránky knihy a takých žien ako je Hana, by malo byť na tomto svete veľa. Šimon bol osoba na prvý pohľad drsňák ale pod povrchom dobrák. Príbeh rozoberal rôzne detské traumy a ako vie byť detská duša veľmi zraniteľná a zlomená. Kniha má krásne myšlienky, krásny dej, jednoducho je úžasná :) " Duša potrebuje liečiť rovnako ako telo. Problém je, že chorú dušu ťažšie vidno."

Kniha,ktorá Vás chytí za srdce. Láska vo všetkých podobách, bolesť, túžby, radosť, viera, nádej, dôvera, skromnosť, pokora, úcta, vzájomný rešpekt a jedno rozhodnutie, ktoré Vás naučí vnímať život v tej najkrajšej podobe - V LÁSKE a POROZUMENÍ.

Kniha Prvý sľub ma zaujala svojím emotívnym príbehom o láske, viere a životných rozhodnutiach. Autorka píše pútavo a dokáže čitateľa vtiahnuť do deja. Príbeh je plný silných emócií, napätia a chvíľ, ktoré nútia zamyslieť sa nad tým, čo je v živote skutočne dôležité. Najviac sa mi páčilo, že kniha nie je iba o romantike, ale aj o dôvere, odpustení a prekonávaní vlastných obáv. Postavy majú svoje slabosti a problémy, vďaka čomu pôsobia realisticky. Knihu odporúčam všetkým, ktorí majú radi romantické príbehy s hlbším posolstvom. Je to príbeh, ktorý dokáže chytiť za srdce a zanechať v čitateľovi príjemný dojem.

Ďalšia skvelá kniha od Mišky Ries. Toto je tak krásne, citlivo napísaný príbeh, ako som už dlho nečítala. Príbeh Hany, Šimona a Katky čitateľa chytí za srdce, niekedy rozplače, inokedy nahnevá, potom zas rozosmeje. Autorka tu namiešala dokonalý mix emócií, spojila nespojiteľné a napriek tomu to funguje. Veľmi sa mi páčil Šimonov prístup k Hane, že rešpektoval jej hranice a jej rozhodnutie, aj keď sa mu nepáčili. Tiež som ocenila, ako si postupne vybudoval vzťah s Katkou, aj napriek tomu, že pôvodne to nemal v pláne. Túto knihu odporúčam prečítať každému.

Miška to opäť spravila. Napísala knihu, ktorá mi zlomila srdce, ale aj ho hneď napravila. Ťažko sa dá obyčajnými slovami napísať, koľkými emóciami som si počas čítania prešla, aj keď tie emócie prichádzali iba z obyčajných slov na papieri. Toto nie je iba romantika. Je to príbeh lásky – romantickej, k deťom, ale aj lásky k Bohu. Rozhodnutie vybrať si hl. romantickú linku medzi policajtom a rehoľnou sestrou bolo odvážne, ale môžem pokojne povedať, že autorka si dala veľmi záležať, aby sa zachoval plný rešpekt. Zároveň je to ale kniha, ktorú nečítate iba pre romantiku. Je to slow burn, ale nie ten typický. Je to práve ten typ, v ktorom sa city postupne vyvíjajú. Zo začiatku pociťujú k sebe príťažlivosť, ktorej ani oni nedokážu uveriť, až si uvedomujú, že to silnie, a nakoniec prídu na to, že to nedokážu zastaviť. Dávno prepadli svojim pocitom a aj keď vedia, že to nie je správne, ich srdce kričí opak. Šimon. Dá sa o ňom povedať niečo zlé? Celý čas rešpektoval Hanku. Poznal jej hranice a nikdy si ani nedovolil ich prekročiť. A jeho vyvíjajúci sa vzťah s neterou… moje zlatíčka. Katka. Ona je tá postava, o ktorej som nečakala, že mi až tak prirástne k srdcu. Na taký mladučký vek si prešla toľkými hroznými vecami a všetky jej problémy v škole spojené so šikanou mi dokázali vtlačiť slzy do očí a chcela som ju ukryť v objatí pred svetom. Hanka. Jej viera bola taká obdivuhodná. A jej nevinnosť a optimizmus spojené so Šimonovým pesimizmom dodávali príbehu takú krásnu atmosféru. K tomu jej láska k deťom z nej robila asi tú najláskavejšiu a najčistejšiu hrdinku, o akej som kedy čítala. Koniec ani komentovať nebudem, lebo to bola čistá turbulencia pocitov. Raz som chcela plakať a potom sa usmievať od šťastia. Miškin talent v písaní ani neleží až tak v poetickosti. Kvalita jej kníh sa prejavuje práve v tom, ako ľahko sa dokáže vžiť do svojich postáv. Aj keby ste nemali napísané meno, ktorá postava má hl. slovo, cítili by ste to. Ich spôsob rozmýšľania a aj slovník im dodávajú takú autentickosť, ktorá pôsobí úplne prirodzene. Nechýbajú krásne myšlienky, ktoré sa dotknú vášho srdca, že na knihu nebudete schopní prestať myslieť. Na záver môžem povedať iba to, že knihu odporúčam celým srdcom.

RECENZIA: PRVÝ SĽUB - Michala Ries Tento príbeh radím k jedným z tých emotívnejších. Príbeh o dvoch úplne odlišných ľuďoch. Príbeh o tom, kedy viera v Boha je podaná úplne inak. Nenúteným spôsobom. O Šimonovi, ktorý na Boha zanevrel a o Hane, ktorá sa Bohu odovzdala. Spojenie policajta a rehoľnej sestry môže na mnohých pôsobiť dosť kontroverzne, no napriek tomu bol tento príbeh ako pohladenie pre dušu. Slow burn, ktoré tu vládlo bolo úplne dokonalé. Jemné, nenútene, k danej situácii, k danej téme, k prostrediu, úplne pasovalo. Miestami sa mi nechcelo veriť, že niekde by mohol existovať tak láskavý, pokorný a obetavý človek ako bola Hana. Sálalo z nej čisté dobro. Z každého slova, ktoré z nej vyšlo. Katka, dievčatko z domova, bola slniečko. Jej dialógy, či už s Hanou alebo so Šimonom som milovala. V tak mladom veku zažila hroznú stratu a mne miestami trhalo srdce, pri čítaní toho, ako sa trápila. Život k nej bol naozaj krutý, aj čo sa týkalo školy. A aj keď nič nepovedala, bolo vidno, že vnútorne trpí. Ja ako matka som mala počas čítania neustálu potrebu ju objať a hovorí jej, že všetko bude dobré. Našťastie mala Hanku. Tá to robila za mňa. Šimon. Drsný, chladný, nepríjemný policajt, ktorý v Boha zanevrel ešte ako dieťa. Po jeho skúsenostiach som sa mu ani tak nečudovala. No napriek tomu nedokázal odolať rehoľnej sestre. Celkom paradox. No tým, že sa dennodenne stretáva viac menej len so zlom, v dobro prestal veriť. Jeho stretnutie s Hanou bol proste osud. Osud, ktorý musel naplánovať jedine Boh. Vďaka nej sa dostal na úplne inú cestu vo svojom živote. Spojenie týchto ľudí môže byť zo začiatku nepredstavitelné a možno že ani nebude dávať zmysel. Ale v konečnom dôsledku to bolo to najlepšie, čo sa každému z nich mohlo stať. @michalaries napísala naozaj nádherný príbeh plný lásky, viery, tajomstiev, ťažkých životných situácií. Skláňam klobúk dole. Pretože poňať takto dva totálne odlišné svety, chce veľkú odvahu. Niečo také emotívne som dávno nečítala.

Túto knihu by som dala prečítať všetkým chlapcom aby videli, ako sa má chlap správať ku žene. S citom, s úctou a hlavne s rešpektom. Táto kniha je dvomi slovami - ČISTÁ LÁSKA.

Čo napísať... stratila som slová.... Pred pár dňami som túto knihu dočítala a som z nej čo? nadšená , užasnutá, dojatá.... och veľmi veľa pocitov... Tak ako sa mi do nej nechcelo... odkladala som ju už mesiac.... nakoniec som ju začala čítať počas slovenského čítacieho maratónu . Prvých 50 strán , hovorím si , och čo toto bude, neviem, či toto bude dobré, mám rada, keď knihy končia dobre.... A tak ako som bojovala s prvými stranami , tak som bola viac a viac užasnutá a plná emócií.... To, že tam neboli dve hlavné postavy, to bolo veľmi zaujímavé .... Keď som čítala, čím si prechádza Katka, vo veľkej časti mi to pripomenulo mňa samú- šikanovanie v škole som zažívala aj ja sama, presne v tom veku, ako Katka... No v tej dobe, to nikto neriešil ... sama som sa s tým musela vysporiadať... A príbeh Hanky a Šimona bol neopísateľný, aj keď autorka ho opísala neskutočne krásne, citlivo... Hlavná téma nebola ľahká a celková zápletka veľmi zaujímavá ... Krásne , fakt krásne napísané... Ku koncu som plakala... A vety, keď Šimon prosil Boha a Hanku , aby bola jeho , boli pre mňa vrcholom všetkého... Slzy tiekli potokom... Kniha v ktorej nie je ani jedna štipľavá scéna, ani jeden jediný bozk, no aj tak je plná vrúcnej, čistej lásky, nehy, obrovskej túžby.... ale aj bolesti a smútku.... Tento rok som prečítala už viac ako 40 kníh , ale môžem smelo povedať, že toto je tohtoročný vrchol knihomoľa. Nič ju už určite neprekoná a to môžem smelo napísať, že tento rok som čítala väčšinou knihy, ktoré sú svetové bestsellery a filmujú sa jeden za druhým. Obrovské ĎAKUJEM za túto emocionálnu jazdu...

MICHALA RIES – PRVÝ SĽUB "Kto miluje, ten chce darovať seba samého." (Ján Pavol II.) Príbeh o čistej láske, úcte, oddanosti a o sľuboch, ktoré dávame, keď nás život postaví do kúta, o sľuboch, ktoré prichádzajú z nášho srdca, a tiež o tých, ktoré počas nášho života zmeníme a po čase len pochopíme ich význam. "Zlo. Je predsa v každom z nás, nie? V druhých ho vidím denne. Vidím ho v zrkadle." Nevedela som, čo od knihy mám čakať, v jednom som si bola istá, že ma určite nesklame – lebo to sa mi pri Miškiných knihách nestalo. Jedno je isté, dlho vo mne ešte bude rezonovať, lebo na jednej strane mi zlomila srdce, ale na druhej ma naplnila neskutočnou láskou. Nádhera! "Môj život patrí mŕtvym a ten jej Bohu." Hana – nevinná, čistá duša, ktorá v mojich očiach predstavovala v knihe lásku a pocit bezpečia. Ako novicka pôsobila v detskom domove, kde ju detičky brali ako náhradnú mamičku. Keď bola mladšia, prosila Boha o zázrak a výmenou mu dala sľub, že mu bude do konca života slúžiť. Z jej cesty ju neodradil nikto a nič, kým jej do života neprišiel Šimon… "Nikdy som netvrdil, že môj vkus na ženy je v poriadku, ale toto už je cez čiaru aj na mňa." Jedno policajné vyšetrovanie ho zavedie do detského domova a po vypočutí svedkov, medzi ktorých patrila aj Hana, sa mu zmení život. Nestačí, že krásnu a nevinnú Hanu nevie dostať z hlavy, ale nájde tam niekoho, na koho kvôli svojej práci zabudol… "Kameň je tvrdý a studený, no aj tak sa k mame cítim najbližšie za posledný rok. Je tam, pod ním, len kúsok odo mňa." Trhalo mi srdce, keď som spoznala niektoré deti v domove. Príbeh nie je obyčajná love story, sú tu veľmi vážne témy, do ktorých ma Miška stiahla. Nikdy som nedokázala pochopiť, ako môže niekto odhodiť svoje dieťa, a tiež je pre mňa neuveriteľné, aké dokážu byť niektoré deti kruté. "Mali by ste sa odo mňa držať ďalej, Hana. Nie je to pre vás bezpečné." Šimon sa objavuje v domove dosť často, pripája sa k programom a takto spozná Hanu lepšie. Ich vzájomná príťažlivosť sa nedá dlho utajiť. Čo sa stane, keď si všimnú, že k sebe začínajú cítiť niečo viac? Ako to ovplyvní Haninu voľbu – ak vôbec? A čo Šimon? Dokáže sa pán „ja nepotrebujem vzťah“ zmeniť? "Dýcham. Keď mama žila, hovorila, že stačí dýchať. Vravela, že nič nie je také veľké, aby nepomohlo sto nádychov. Keď zomrela, nadýchla som sa miliónkrát a nepomohlo to…" Koho má Šimon v domove? Realita mu dá tvrdú facku, ale ako sa k tomu postaví? Vzťahy v príbehu sa pekne zamotajú, skomplikujú a zosilnejú. Pocity sú čoraz silnejšie a do poslednej chvíle čitateľ nevie, ako sa Hana rozhodne… "Necítim nič. Ale mala by som. Na mojom živote sa nič nezmení, ale ten sľub… je to naveky." Pri momente, keď všetko dávalo zmysel, som asi ani nedýchala… Komu dá Hana nakoniec večný sľub? Šimonovi alebo Bohu? Nádherný príbeh, pri ktorom som zažila asi všetky emócie sveta. Cítila som tú nekonečnú lásku, ale aj strach a beznádej. Boli tam skvelé vtipné momenty, ale samozrejme aj také, pri ktorých som mala stiahnuté hrdlo a tiekli mi slzy. Čo musím ešte pripomenúť, je úcta. Ako Šimon rešpektoval každé jej rozhodnutie, ako sa držal, aby ho neovládla túžba, ale rešpektoval to, kým Hana bola. A samozrejme tá najväčšia úcta, ktorú Hana cítila voči životu a Bohu. Odporúčam!

Tak som si počas bieleho dňa opäť raz poplakala, tentokrát za to môže Miška Ries. Na túto knihu som sa veľmi tešila (ako na všetky Miškine knihy), príbeh rehoľnej sestry a policajta bol sám o sebe veľkým lákadlom. Miška nastavila latku poriadne vysoko, preto mám od každej jej knihy obrovské očakávania. Našťastie, ešte ani raz ma nesklamala a mám pocit, že každý jej ďalší príbeh je lepší a lepší. Prvý sľub bol smutno-krásny príbeh plný závažných tém, v ktorom mi autorka dokázala zlomiť srdce a zároveň ma rozosmiať. Vždy to vie tak dobre nakombinovať, že dostaneme z každého rožku trošku a všetky zložky sa pekne dopĺňajú. Príbeh ma od prvej strany vtiahol do deja a len ťažko sa mi púšťal z rúk. Čítal sa v podstate sám a hoci mal cez 400 strán, o našich hrdinoch by som dokázala čítať ešte dlhšie. Za mňa to bola jedna z Miškiných naj kníh. Hana bola slniečko, ktoré všade, kam prišlo, prinieslo pozitívnu energiu a dobrú náladu. Svojou priateľskou povahou, dobrosrdečnosťou, bezprostrednosťou, inteligenciou a mierne podrezaným jazykom si rýchlo dokázala získať sympatie ľudí vo svojom okolí. Aj ja som si ju okamžite zamilovala. Šimon bol jej opakom - uhundraný, cynický, uzavretý, samotársky. Po tom všetkom, čím si prešiel, sa mu však nemožno čudovať. Stačilo ho lepšie spoznať a človek zistil, že pod tou jeho nevrlou maskou sa skrývalo omnoho viac, ako dával najavo. Obľúbila som si aj jeho kolegu Nora, ktorý si nenechal ujsť žiadnu príležitosť, aby Šimona trochu podpichol a ja som sa na nich dvoch dobre bavila. Na prvý pohľad by Šimon a Hana nemohli byť viac odlišní, no aj vďaka tomu sa tak dobre dopĺňali. Nie každá romantická kniha potrebuje pikantné scény. Niektoré nepotrebujú ani malý bozk, aby bola cítiť láska a príťažlivosť dvoch ľudí. Tróp zakázanej lásky opäť raz predviedol svoje čaro. Oceňujem, že hoci Šimon bol odhodlaný o Hanu bojovať, nikdy ju do ničoho nenútil a rešpektoval všetky hranice, ktoré medzi nimi boli. Za srdce ma chytil aj príbeh Katky. Bolo to skvelé a citlivé dievča, ktorému sa za posledný rok prevrátil život hore nohami. Miestami by som ju najradšej objala a ubezpečila ju, že všetko raz zasa bude dobré. Bavilo ma sledovať, ako si so Šimon k sebe hľadali cestu, aj keď to bola poriadna emočná jazda. Vďaka nej sme mali tiež možnosť nahliadnuť do sveta teenagerov, predovšetkým tých, ktorí už v takomto mladom veku bojovali s viacerými problémami. Za mňa veľké odporúčanie, nemám nič, čo by som knihe vytkla. Už teraz sa veľmi teším, akým príbehom nás Miška prekvapí nabudúce.