Neutrálna zóna - Carolina Comets 7

Veľkolepé finále série Carolina Comets vraj nebola taká úžasná, ako niektoré predošlé časti. To som sa dočítala v rôznych recenziách a krátkych hodnoteniach najmä na sociálnych sieťach. Za seba však môžem povedať, že kniha naplnila moje očakávania. Nie, nebola to najlepšia časť zo série, ale! Prečo by som ich mala porovnávať?! Áno, mám svojich favoritov, no keď knihu vezmem ako samostatnú časť, ktorou v podstate je(s tým, že nám Teagan dopraje náhľady do životov postáv, ktoré už dôverne poznáme), je stále skvelá a nemám je čo vytknúť. Mohla by som, ale chňapla som po jednoduchej romantickej oddychovke z prostredia hokejistov. Dostala som to, čo som čakala, s bonusmi navyše. Dokonca ma Hunter prekvapila. Konečne nejaká úchylka(lebo mať staršieho partnera, alebo preferovať drsnejšie hry pre dospelých neberiem ako niečo dychvyrážajúce) a popísaná dôveryhodne. Rovnako dôvody, prečo s tým postava začala, ako prišla na to, čo sa jej páči a prečo práve toto. Tiež pochybnosti o “normálnosti” boli vykreslené citlivo. Nechýbal však ani humor, dokonalá súhra iskrenia, tajomstvá i odpúšťanie, nečakané reakcie oboch hlavných hrdinov, podpora blízkeho okolia v plnení snov a aj ich lásky. Veľmi ma prekvapila postava Leviho. Aký mal vplyv na povahu Rosie. Smutné, pokiaľ si to človek neuvedomí, ako dokáže prirodzene toxicitu prijímať. Fitzy Baby bol skvelý chlap, no tiež mal svoje zdeptané stránky. Klišoidný záver mi však vôbec nepokazil dojem. Veľké gestá sú v ramanciach vítané a posledné vety ma dostali do kolien. Ak by neboli preložené “pokračovania” týchto viet, bolo by to utrpenie. Avšak, všetko je ako má byť a ja sa môžem s radosťou ponoriť do ďalších príbehov Teagan.