Athernium I. - Zasvätenie

Prvotina, ktorá má rozbeh a ja budem pozorne sledovať, ako bude pokračovať. Autor vymyslel nielen svet, zaľudnil ho (nielen obyčajnými ľudmi, ich miernymi odklomni, ale mágmi a aj úplne inými bytosťami), vymyslel jazyky, fungovanie kúziel, politiku a celé to vyvrcholilo v brutálnom krviprelievaní. Pripadá vám stelesnenie Moru hodné zbožňovania? (Ak máte menej ako 15 rokov, ste pri zlej knihe, bacha na explicitné výrazy a jednu kratšiu scénku.) Minimálne kultisti zameraní na biohazard a zabudnuté božstvá musia slintať blahom pri opise rozkladajúcich sa tiel. (Ale aj ja chcem VIAC!) Postava s parožím, ktorá vyhladí celé desiatky bez toho, aby sa tak akokoľvek spotila... nechá len dym spraviť svoju robotu. Čistá práca. Teda, obrazne povedané. Ten bordel by som nechcela upratovať. Ako prvé absolútne oceňujem mapy na predsádkach. Neviem ako vy, ale ja milujem sledovať, ako sa hrdinovia pohybujú po danom svete. Či nezablúdili, či je západ na západe, kadiaľ sa ide domov, alebo kde je more, hvozd alebo Hora osudu (nie, veď to je iná mapa :)) - tu je to vyšperkované tým, že mapy nie sú totožné, jedna ukazuje celý svet, druhá len istý výrez. A ja som do nich kukala neustále. Druhá vymazlená vec je slovník cudzích pojmov, výrazov, ale aj register postáv - síce ako knihovníčka by som mala pár technických pripomienok (raz bibliografka, naveky bibliografka), ale keďže som ich ako čitateľka využila na maximum (a toto nie je odborná publikácia), bolo ich používanie úplne intuitívne, nechávam to preto tak; je to fajn, ako to je. Je mnoho kníh, ktoré by podobný glosár potrebovali ako soľ, ale ich autori sú lemry lemravé. A textilná záložka je ako bonus. Ja tie klasické papierové strácam neustále, takže túto maličkosť mimoriadne zbožňujem a rada ju pri čítaní aj využívam. Čo sa týka ilustrácií, sú mega, najmä obálka je top. A na prvé čítanie som nenašla ani veľa chýb, maximálne nejaké vata v rozhovoroch, rovnaký štýl reči pri odlišných postavách a redundatné nadužívanie jednej nadávky. To sa pri prvotine úplne stratí. A teraz k deju. Príbeh hovorí o troch princoch a jednom magickom kamošovi. Po kúpacej scénke, kde spoznávame všetky postavy (hm, aj my, dievčatá, sa chceme kochať) sa dej posunie v čase a hrdinovia sú o trochu starší a rozmnoženejší (poniektorí aj dvakrát). Rodinka sa stretne pri krste dieťatka a to je aj dôvodom na mega párty. Však svokor platí. :) Lenže sa to potom zvrhne... V druhej polovici knihy už sledujeme len menšiu časť preživších. Niektoré dialógy boli skvelé, aj scény pôsobili kompaktne ako z filmu. No všetky vysvetľovačky by som mierne zoškrtala (kľudne nech fungovanie sveta čitateľ objavuje popri deji), teraz sme to mali ako na podnose (ale stále lepšie ako to bolo v Štvrtom krídle). Silové zložky sú vykreslené tak reálne (a negatívne), ale v tamojšom meste Avapor je to vlastne prirodzené, že aj Bronx oproti nemu vyzerá ako detské ihrisko. A tým nemyslím len klasické stráže, ale aj vycvičené beštie (nechajte sa prekvapiť). Čo ma fakt bavilo, boli stretnutia s inými druhmi (pavúčnice, gravikovia, číhavci, thábbovia, démoni atď.), ale aj miestne zvyky - ako je napr. vloženie posväteného drahokamu do rany, ohlásenie Krvavej dane, či výsluch pred Koncilom. Stále sa niečo dialo, myslím, že čítanie si užijú všecki, ktorí majú radi akciu a tajuplnú mágiu. No som si istá, že niektoré postavy ešte neukázali svoj plný potenciál a autor si to necháva pre pokračovanie. Dúfam, že to rozbalia naplno! Knižku teraz posielam do štafetového čítania a ďakujem za jej poskytnutie autorovi.