Anjelský strom

Famózna Lucinda Riley! Za mňa najlepší autor, akého som kedy čítala! Jej séria "Sedem sestier" je neuveriteľná, emotívna, tajomná a nezabudnuteľná. Rovnako tak aj jej samostatné romány. Lucinda je majsterka slova, svojimi dielami vás s ľahkosťou dokáže preniesť do vzdialených krajín, do čias minulých i súčasných. Kniha "Anjelský strom" nie je výnimkou. Ide o emotívnu rodinnú ságu, v ktorej sa príbehy odvíjajú vo viacerých časových linkách, na viacerých miestach. Autorka postupne odhaľuje tajomstvá troch generácií žien. Dej sa zameriava na psychológiu postáv, najmä na komplikovaný vzťah matky a dcéry a temné stránky hollywoodskej slávy. V centre diania tohto románu stojí Gréta, ktorá po nehode stratila pamäť. Keď sa po mnohých rokoch vracia do rodinného sídla, kde prežila dôležitú časť svojho života, spomienky sa jej začnú postupne vracať. Nie všetky sú však šťastné, mnohé odkrývajú tajomstvá jej najbližších. Medzi nimi aj dcéry Chesky, z ktorej sa stala detská filmová hviezda. Život v žiari reflektorov je však náročný a zradný a pre dospievajúce dievča prináša mnoho nástrah. Pri čítaní tejto knihy sa u mňa vystriedali snáď všetky emócie - radosť, smútok, hnev. Z diaľky sledujete osudy postáv. Ich vzostupy aj pády, rodinné tragédie, ale aj vsadeprítomnú lásku, ktorá prekoná všetky prekážky. A práve toto sú tie atribúty, vďaka ktorým nebudete vedieť pustiť knihu z rúk. Lucinda vás vtiahne do deja okamžite. A potom vám už zvedavosť nedovolí prestať otáčať stránku za stránkou. Silno odporúčam!

Aj keď mnohé rozhodnutia postáv mi absolútne neboli po vôli a šípila som, že to nedopadne dobre, tak musím uznať, že Lucinda to nakombinovala správne. Postavy doslova vymágala v bahne, riadne sa na nich vybúrila a ich život nevydláždila cukrovou vatou a vodopádmi šampusu. Poukázala tiež na časté podceňovanie duševného zdravia a na to, kam až to môže zájsť, ak sa psychické ochorenie riadne nelieči. Príbeh mal nádych riadne prešpekulovanej telenovely, ale v tom najlepšom slova zmysle. Ukázala nám aj to, že nikdy nie je neskoro občas platí a občas je už ozaj neskoro. Veľmi sympatickými postavami, ktoré krásne doťukli príbeh boli aj David a jeho matka L.J., ale aj Ava, ktorá vďaka láske a inému prostrediu dostala šancu na lepší život a lepší odrazový mostík. Vždy obdivujem aj Lucindino majstrovstvo v tom, ako dokáže hladko prelínať medzi minulosťou a prítomnosťou, ale i to, ako dokázala vierohodne a presvedčivo opísať svet divadla, filmu i prostý vidiecky život.