Tak leť

Príbeh o jednej obyčajnej rodine. Manželia päťdesiatnici, ich deti a ľudia, ktorí im v tom či onom období vstúpili do života. Mám rada, ako pani Bystričanová dokáže vyobraziť realistické postavy akoby boli skutočné - len ďalší známi z vedľajšej ulice. Ich myšlienkové pochody aj činy sú z pohľadu nás čitateľov úplne pochopiteľné aj pochopené. Dáva nám vďaka nim a krásnym zamysleniam v texte chvíľku zastaviť sa, porozmýšľať nad asociáciou s našim vlastným životom. Príbeh plynie pomaly, prirodzene, zanechával vo mne príjemný pocit. Každá kapitola bola pomenovaná podľa vtáka žijúceho v našich končinách. Oceňujem, ako ich autorka nenásilne vniesla do deja tak, že podčiarkovali čiastkový príbeh v svojej kapitole či už vzhľadovým prirovnaním, alebo svojim charakteristickým správaním. Jednou z nosných myšlienok knihy je posun (odlet) v živote, ísť oproti situáciám, ktoré nastanú a vysporiadať sa s nimi v tom momente, nezaťažovať sa zbytočne úvahami, čo bude, čo by bolo, keby. Všetko má svoj zmysel, každá životná skúsenosť i stretnutie eventuálne zapadne do puzzle nášho bytia. Zahliadla som recenzie/postrehy, že anotácia čitateľov zmiatla - očakávali iný typ príbehu. Som rada, že ja anotácie poväčšine ignorujem, čo nebolo ani tentokrát výnimkou. U pani Bystričanovej nejdem do knihy so žiadnou konkrétnou predstavou vývoja deja a to isté odporúčam aj Vám, ak sa rozhodnete siahnuť po niektorej z jej kníh. Len sa nechajte unášať príbehom a užívajte si atmosféru príbehu, ktorú vie autorka slovami vytvoriť.