Na rok v zahraničí

Túto knihu som si šetrila na dovolenku, lebo kým som sa k nej od vydania dostala, mohla som si ju vziať na dovolenku. Akurát, že sa to neudialo, lebo som ju dočítala ešte pred odletom. Táto kniha ma vrátila do školských čias (akčné posledné ročníky strednej, aj dospelácka sloboda na výške) a hoci si myslím, že autorka tu svojím talentom šetrila, napriek tomu som si knihu užila. Nebolo by fér porovnávať túto jednodielovku so sériami Off Campus, Briar U či Prep, všetky moje obľúbené, keďže tam bola latka nastavená hooodne vysoko. Beriem ju skôr ako samostatnú jednohubku, ktorú nám Elle dopriala, kým čakáme na pokračovania jej skvelých sérií. A ako už u mňa býva zvykom, kým som začala čítať, totálne som zabudla, o čom má príbeh byť, a teda že čo hlása anotácia. Čiže pre mňa bolo celkom pestrým úvodom, že Američanka, ktorá sa vyberie na ročné štúdium do Londýna, aby unikla ponorke so svojím celebritným tatkom, si omylom bookne ubytovanie nie s tromi ženami, ale s tromi chalanmi. Lebo veď mená, ktoré môžu mať obe pohlavia. A hoci je jedným z domácich pravidiel, že sa nesmie do nikoho buchnúť, do jedného sa buchne. Medzi nami, aj ja... No ale tam nekončíme, ona sa buchne aj do ďalšieho chalana. "Hrala som sa s bábikami v dome Stevena Tylera a jazdila som na koňoch na Skywalkerovom ranči, a ohúri ma chlapík, čo hrá na koncerte v krčme v západnom Londýne." A keby len ten... takže naspäť k spolubývajúcemu : "Ten ničivý úsmev by mal byť v0jnovým zločinom. V skutočnosti by žiadny muž nemal byť taký pekný a očarujúci. Akože buď jedno alebo druhé, kamarát. Nechaj niečo aj pre ostatných..." Presne to som si hovorila, keď sa nám táto hlavná hrdinka spustila s dvomi. Nie som fanúšikom milostných trojuholníkov, česť výnimkám, a spočiatku som to vôbec nefeelovala, ale... čert to ber, nakoniec som sa vžila do dnešnej 19tky a proste to prijala. No fandila som iba jednému. "Ako to robí? A prečo na ňom nikdy nevidím, čo cíti? Nikdy neviem povedať, či si tú chémiu medzi nami len predstavujem. Či má tú svoju koketnosť len v povahe, či je to len čaro jeho osobnosti. Väčšinou som bola presvedčená, že je to tak. Potom sa však na mňa pozrel týmto spôsobom a ja som začala pochybovať sama o sebe." Ani sa ti nečudujem, moja zlatá. Jedno musím uznať, že keď už tu museli byť dvaja páni jej srdcu blízki (a ešte ďalší ako kamoši a všetci boli skvelé postavy), tak boli totálne rozdielni. Ten kontrast sa mi páčil. Ďalší kontrast máme medzi romantickou linkou a detektívnou zápletkou, ktorá súvisí s jej seminárnou prácou. Neprekážalo mi to, no toto je jeden zo znakov, ktorým sa tento príbeh diametrálne odlišuje od ostatných kníh autorky. A ja neviem, či je to dobré alebo zlé, preto to uzavriem tým, že ja som sa na knihu naladila, dokonca som sa tešila, ako sa k nej po práci vrátim (hej, hlavne kvôli Jackovi), a posledné stránky som pretáčala čo najrýchlejšie, čo ma poháňala zvedavosť. Nezvyknem hodnotiť hviezdičkami a podobne, ale dala by som 4/5, lebo 3 mi príde málo a 5 by muselo šliapať na päty sériám, s ktorými teda neporovnávame. V neposlednom rade veľmi chválim obálku a väzbu, je to fakt taká knihomoľská radosť vhodná nielen do knižnice, ale aj do batoha na cestu či na dofču.

Elle je známa najmä svojími hokejovými romancami, no má aj niekoľko kníh, ktoré z hokejom nemajú nič spoločné. Toto je jedna z nich. Úprimne hovorím, že jej hokejovkám sa nič nevyrovná, tie budú v mojej srdci navždy jej topky. Priznávam, že som mala z knihy menšie obavy, no tie sa našťastie nepotvrdili a jej novinku Na rok v zahraničí som si užila. Kniha sa čítala v podstate sama, o čom svedčí fakt, že cca 440 strán som zhltla v priebehu jedného dňa. Abbey vyrastala s prehnane starostlivým otcom, ktorý ju strážil ako oko v hlave a občas tak mala pocit, že žije vo väzení. Ročný pobyt v Londýne jej mal poskytnúť vytúženú slobodu - a ona sa ju rozhodla využiť naplno. Hľadala som si k nej cestu dlhšie, predovšetkým preto, že s niektorými jej rozhodnutiami som nebola úplne stotožnená, no postupne sme našli spoločnú reč. Páčila sa mi jej vášeň pre históriu a jej výskum spestril celý príbeh. Záhada okolo obrazu tajomnej mladej ženy a celkovo rodiny Tulleyovcov ma nesmierne bavila. Takúto zápletku by som tu naozaj nečakala, od začiatku ma však zaujala a rovnako zúfalo ako Abbey som túžila odhaliť pravdu. V príbehu sa objavil ľúbostný trojuholník a z neho mám trochu zmiešané pocity. Mojim hlavným problémom bolo, že jeden z nápadníkov Abbey bol zadaný a to je pre mňa hranica, ktorá sa nemôže prekročiť. Na druhú stranu však musím povedať, že v niektorých momentoch ma tento tróp zasa bavil. Jeho rozuzlenie mi prišlo veľmi rýchle. Abbey sa najskôr dlho nevedela rozhodnúť a tvrdila, že k obom prechováva city a zrazu bum, na posledných stranách sa všetko zázračne vyriešilo. Musím spomenúť aj niektoré z vedľajších postáv. Prvými sú jej spolubývajúcich, s ktorými sa rýchlo spriatelila a mne sa ich priateľstvo veľmi páčilo. Bez nich by to nebolo ono. Druhou je starší, nevrlý pán pracujúci v knižnici. Abbey bola odhodlaná dostať sa mu pod kožu a ja som sa na tom nesmierne bavila.