Zo života bábok

Napriek tomu, že toto bola zatiaľ najslabšia knižka, ktorú som od autora čítala, tak musím povedať, že sa mi stále veľmi páčila. Nechápem, ako to Klune robí, ale vždy vo mne dokáže vyvolať nejaké pocity, aj keď čítam o niečom tak chladnom, ako sú stroje a roboty. Môže sa zdať, že začiatok príbehu bol idylický, ak si odmyslíme, ako sa podľa rozprávania androida Gia dostal Victor ako bábätko k nemu do rúk. Victor vyrástol pod láskavým dohľadom vynálezcu Gia, robota s unikátnym srdcom, ktorý ho učil nielen opravovať ale v určitej miere aj tvoriť. Ak si neviete predstaviť, ako by mohli byť stroje schopné lásky, tak toto bol krásny príklad. A nielen Gio bol schopný lásky, ale aj vysávač Rambo a robotická sestra Ratched, ktorí s nimi žili a vytvorili rodinu. Práve vtipné konverzácie medzi týmito dvoma protikladmi, precitlivelým vysávačom a nesmierne sarkasrickou sestrou, mi najčastejšie vylúdili úsmev na tvári. Všetko sa zmení, keď  Victor na smetisku nájde ďalšieho androida Hapa a opraví ho poza Giov chrbát. Pokojný život sa zmení na nebezpečnú cestu. Victor sa musí vydať na záchrannú misiu, kde sa dozvedá nepríjemnú pravdu o sebe, Giovi a svete okolo, o ktorom nič nevedel. Miestami to nebolo úplne príjemné čítanie. Ani nie tak príbehom, skôr témami ukrytými v pozadí. Koniec bol trpkosladký, k príbehu mi ale sedel a bol viac uveriteľný, než keby sa všetko skončilo ružovo. Ako vždy bola kniha plná krásnych myšlienok. Niektoré prinútili sa zamyslieť, niektoré len pohladili dušu. A záver priniesol určité svetielko nádeje, v ktorú som ako čitateľ (spolu s Viktorom) dúfala. Emóciám som sa ani pri tejto knihe nevyhla.