Moja duša zostala v Osvienčime

Titul "Moja duša zostala v Osvienčime" ma zaujal už v okamihu, ako som ho zahliadla na policiach kníhkupectva. Už samotná obálka čitateľovi správne napovie, že v ňom pôjde o príbeh lásky v koncentračnom tábore. Dosť nezvyčajná zápletka na pomery, aké vieme, že v táboroch smrti, ako ich nazývajú, vládli. Napriek tomu som bola presvedčená, že hoci pôjde o ďalšiu knihu v poradí s tematikou holokaustu, rozhodne bude iná a bude mať čo ponúknuť. Knihu som si zamilovala od prvých stránok. Bolo mi jasné, že ju neodložím, kým ju nedočítam, taká som bola nedočkavá. Milo ma prekvapila nielen zápletka, ktorú som už spomínala, ale i skutočnosť, že časť príbehu sa odohráva v súdnej sieni, ktorú ja "môžem". Milujem príbehy z tohto prostredia. Autorka nám ponúka akoby dva príbehy. Čitateľ tak dostáva možnosť nahliadnuť do života postáv aj po návrate z koncentračného tábora a môže vidieť, ako a do akej miery ich pobyt v Osvienčime poznačil a ovplyvnil ich ďalší život. Hoci mojimi rukami už prešlo naozaj veľa príbehov, opisujúcich hrôzy páchané na ľuďoch židovského pôvodu počas 2. svetovej vojny, táto sa od nich svojim príbehom lásky naozaj odlišuje. V knihe "Moja duša zostala v Osvienčime" sme mali možnosť vidieť koncentračný tábor z iného uhla pohľadu. Pre čitateľa je ťažké, ak nie priam nemožné si predstaviť, že na mieste ako bol Osvienčim, vôbec môžme hovoriť o cite, akým je láska. A predsa. Dokazuje to i príbeh dievčaťa a nacistického dôstojníka, z veľkej časti založeného na skutočných udalostiach. Ďalšou odlišnosťou je, že v nej autorka poukazuje na hierarchiu, ktorá v tábore vládla. Nebol väzeň ako väzeň a podaktorí mali to šťastie, že sa dostali na lepšie pozície. V tomto prípade kniha čitateľa zavedie do skladov nazývaných "Kanada", v ktorých sa triedilo oblečenie a osobné veci väzňov. Na konkrétnych príkladoch tu máme možnosť vidieť, o koľko boli v tejto časti tábora podmienky znesiteľnejšie. Čitateľ si vie tieto rozdiely v porovnaní so životom ostatných väzňov pekne porovnať. Román bol pre mňa tak pútavý, že som sa pri jeho čítaní musela brzdiť, aby som si ho vychutnala a nezhltla ho za jeden-dva večery. Veľmi pozitívne hodnotím aj ďalšiu skutočnosť. Bolo zaujímavé sledovať, ako sa charakter a presvedčenie príslušníka SS v priebehu deja postupne obrusuje a mení. Z človeka, uznávajúceho vodcu a Režim a vycvičeného plniť rozkazy bez toho, aby ich spochybňoval, sa v priebehu deja stáva človek, ktorý sa vplyvom lásky stáva ľudskejším a to nielen k samotnej hrdinke knihy - dievčaťu, do ktorého sa zamiluje, ale i k ostatným väzňom. Jeho krutosť poľavuje. Môžeme to vidieť i na príkladoch, keď zachráni Heleninu sestru, alebo keď si "akože" nevšimne, keď sa ona delí s jedlom. V konečnom dôsledku môžeme skonštatovať, že hoci v príbehu vystupuje vo vedúcej pozícii tzv. trýzniteľa, aj on ako mnoho ďalších je vlastne len obeťou - obeťou systému. A čo by som ešte dodala na záver? Asi len to, že ešte aj názov knihy priamo vystihuje jej podstatu. Hoci sa príbeh pre Helenu a Frantza napokon skončil dobre, ak to tak môžeme povedať, jej duša naozaj ostala naveky uväznená v Osvienčime.

Veľmi pekná kniha, aj z vonku aj z vnútra. Neuveriteľný príbeh Slovenky Heleny Citrónovej a nacistického dôstojníka Franza Wunscha založený na skutočných udalostiach. Prelínajú sa tu dve časové línie, príbeh sa odohráva v koncentračnom tábore v r. 1942-1945 a v r. 1947, kedy prebieha denacifikačný proces Franza. Helene po príchode do koncentračného tábora zostáva 24 hodín života, kedy jeden dôstojník SS ju požiada, aby zaspievala inému dôstojníkovi SS, pretože má narodeniny. Franzovi sa jej spev zapáči a Helena o chlp unikne smrti. Franz, známy veliteľ komanda Kanada. Kanada, krajina bohatstva, ale aj osvienčimských Álp. Špeciálne komando, kde sa každý väzeň túžil dostať. Ich úlohou bolo triediť obrovskú kopu vecí, ktoré „zhabali" Židom a vybrané veci sa po dezinfekcii posielali do Nemecka, kde ich mohol využívať árijský ľud. Toto komando malo aj špeciálne privilégiá, ale to všetko sa už dozviete, keď si tento príbeh prečítate. Helena na začiatku neopätovala Franzovi lásku a vôbec som jej to nemala za zlé. Jej postoj sa zmenil, keď sa mu podarilo zachrániť jej sestru priamo z plynovej komory. Nie všetci Nemci stratili spolu s vojnou aj základnú a najdôležitejšiu vlastnosť, ktorá ľudí robí ľuďmi a tou je ľudskosť. V r. 1947 prebieha denacifikačný proces Franza, ktorého žalobcom je príslušník Sonderkomanda. Či by mali všetci niesť vinu za kolektívny zločin je otázne, nakoľko je veľa faktorov pre a proti. Súčasťou pojednávania je aj psychiater, aby rozoznal či svedkovia aj obžalovaní hovoria pravdu, alebo sú niekym/niečím ovplyvnení. Trpí Helena štokholmským syndrómom? Všetci, ľudia ktorí mali to šťastie, že tábor opustili živí, si so sebou odniesli určité psychické traumy, ktoré im zostali na celý život. Oceňujem bohaté poznámky autorky, kde presne vysvetľuje čo je skutočnosť a čo fikcia ba aj niečo navyše. Hlavne na začiatku mi chýbal aj Franzov uhol pohľadu, ale v závere to dobehol, tam som ozaj mala až zimomriavky.

Veľmi silný a dojemný príbeh. Mladý nacista pohŕda Židmi, nemá problém ich zbičovať a paradox je, zamiluje sa do Židovky. Láska prekonala aj šialenú fašistickú ideológiu. Dojemné ako ju ochraňuje a prestáva byť krutý aj k iným väzňom. Čo všetko spolu prežili, ako im išlo o život. V knihe je veľa napätia, smútku, utrpenia. Ako človek bez mihnutia oka dokázal ublížiť človeku. Koncentračný tábor bol hotové šialenstvo. Tu si prišli na svoje šialení lekári - sadisti, psychopati, pedofili, vôbec násilníci každého druhu - beztrestne. Ťažké, ale výborné čítanie, memento ľudstva...