Keltské mýty: Bohovia, hrdinovia a legendy

3,5/5 Stopy keltskej kultúry môžeme datovať až do praveku. Keltské národy sa dlhodobejšie usadili na Britských ostrovoch a v Gálii (dnešné Francúzsko), inak sa isté obdobie vyskytovali v celej Európe. V knihe sa autorka najviac podopiera o texty z Írska a Walesu spísané kresťanskými mníchmi a o zápisky Rimanov z dôb obsadenia Galie i Británie Rímskou ríšou. V knihe sa venuje pozornosť spôsobu, akým vznikli a šírili sa, rozdeleniu božstiev v Írsku, vo Walese, hrdinom mýtov, akú úlohu zohrávajú niektoré zvieratá, vysvetľuje sa úloha žien pretransformovaná predstavou kresťanských zapisovateľov a nakoniec priestoru: spojitosť zeme i vody s nadprirodzenými bytosťami, objasnenie vnímania zásvetia (nie klasického podsvetia ako v iných mytológiách). V porovnaní s ďalšími knihami v sérii (Japonské mýty, Severské mýty) sú Keltské mýty zostavené slabšie. Je škoda, že autorka nevyužila plný potenciál materiálov, najmä keď mala oproti iným autorom výhodu viacerých zachovaných, takmer nepoškodených archeologických nálezov z rašelinísk už z neskorej bronzovej doby (*hovoríme o nálezoch na Britských ostrovoch, ktoré spomína) a pomerne včasné písomné dokumenty – napr. zo zápiskov Iuliusa Caesara z 1.st. p.n.l. Škoda, že sa vôbec nevenovala početným megalitom a ich možnému významu. Stonhenge spomenula iba raz a okrajovo. Na druhej strane celkom zrozumiteľne hovorí o viacerých motívoch pohrebných zvyklostí - od bohatých hostín, pochovávania s rôznymi predmetmi až po znetvorené ľudské obety ponechané v rašeliniskách. Po prečítaní japonských a severských mýtov som mala pocit, že mám ucelenú predstavu o ich mytológiách. Po keltských by som potrebovala ďalšie doplnenie - ak sa chcem dozvedieť viac, musím si vyhľadať ďalšiu literatúru. V celej sérii sú pomedzi text prítomné info boxy s doplňujúcim textom, ilustráciami i fotkami nálezov. Sú skvelou vsuvkou, ktorá prispieva k utvoreniu obrazu o systéme starých vierovyznaní a kultúr.