U severní zdi

Cloveku sa nechce verit, ze sa to naozaj dialo. Ze ludia, ktori sa tesili z konca vojny a verili v lepsi svet, zazili vsetko len ten lepsi svet nie. Je neuveritelne ze si niekto moze len tak zmysliet ze ty si neprisposobiva. Ze vycnievas. Napriklad iba kvoli tomu, ze rada malujes. A kvoli tomu zomries.. Je neskutocne tazke citat o tom, cim si zeny z tejto knihy museli prejst. Neviem si to predstavit. Nechapem ako im hlava dovolovala dalej zit. A comu nechapem uz absolutne je, ako take iste zeny a matky dokazali po pade rezimu spokojne zit svoje zivoty s vedomim, ze ine znicili. Ako mohli drzat za ruku, hladkat, bozkavat svoje deti ked vedeli, ze inym nedali sancu zit. Je to neskutocne. A pritom tak skutocne... Pri zavere knihy som si vygooglila Dablicky cintorin. Precitala som si par faktov, prezrela fotky a vtedy na mna dolahlo, ze to je cista pravda.. Nechapem, nerozumiem. Clovek dokaze byt neuveritelne zly.. Kniha je skvela. Skvela v tom, ze bez okolkov ukazuje na veci, co sa kedysi diali. Autorka ma moju absolutnu uctu zato, ze toto dokazala spracovat a napisat. Zaroven su vsak pribehy z knihy strasne, bolave a vlastne ani nenachadzam slova ake. Je mi vsak jasne, ze o tomto sa mlcat nesmie..