Tento rok som nič nezjedol

,,Anorexia zabíja. Je to prvá vec, ktorú vám nájde, keď si ju vygooglite: anorexia je najsmrtelnejšia psychická choroba na svete, bez debaty. A zlyhanie obličiek je načastejšou príčinou smrti.” Nebude vám klamať ani po prečítaní celej knihy tomu úplne nerozumiem. No aj sám Max by vám povedal, že kto to nezažije nevie. Max je veľmi milý 15. ročný chalan. Trpí anorexiou a spolu s rodinou a terapeutkou sa snažia bojovať. Nie je dievča, nie je postava ovplyvnená skresleným obrazom spoločnosti, uvedomuje si nástrahy, vie, že mu choroba spôsobuje spomalený rast, že mu je stále zima, nevoľno, že je neustále unavený. Kým som nečítala tento príbeh ani som si neuvedomila aké to môže byť nesmierne ťažké. Viem, že väčšina z vás nerado číta smutné veci, a tak vám prezradím, že sa nemusíte báť. Celkovo knihu hodnotím ako veľmi dobrú, no musím sa aj priznať, že prvá polovica ma až tak za srdce nechytila. S čistým svedomím môžem povedať, že až od polovice som sa do príbehu naozaj “zažrala”. Čítalo sa to výborne. Včera večer som začala a dnes dočítala. Bavili ma hlavne listy, ktoré písal Max svojej vnútornej anorektičke (poriadna mrcha moji drahí). Je skvelé, že sa nájdu ľudia, ktorí na náš trh prinášajú takéto čtivé, pútavé, no zároveň nesmierne obohohacujúce knihy. Ľudia prečítajte si ju. Bude sa vám páčiť a niečo vám dá.